zodpovednypodnikatel.sk

Ako používať portál zdpovednypodnikatel.sk

Vzory s návodmi

1. Po prihlásení sa k účtu (bezplatnému alebo platenému), má užívateľ na ľavej strane obrazovky vzor, ktorý je možné stiahnuť bez úpravy alebo s úpravou
 
2.Vzorový dokument je vo formáte WORD; užívateľ môže v rámci možnosti panela nástrojov vykonať rôzne úpravy napr. označiť text tučným / šikmým / podčiarknutým / farebným a pod. textom a s takouto úpravou aj vzor stiahnuť
 
3. Text označený žltým podfarbením je určený na doplnenie resp. úpravu; text, ktorý je označený červenou farbou, má užívateľ možnosť vykonať výber vhodnej možnosti 
 
4. Na pravej strane obrazovky môže užívateľ sledovať návod k úprave vzoru. Návod obsahuje odporúčania, tipy, rady a pod. ako môže užívateľ predmetný vzor upraviť a doplniť. Návod odkazuje na konkrétne čísla odsekov vo vzore, aby užívateľ mal prehľad o tom, ktorej časti vzoru sa návod týka
 
5. Vzor na ľavej strane obrazovky a návod na pravej strane obrazovky je možné rolovať (samostatne aj spolu) tak, aby užívateľ mal možnosť vidieť v jednom riadku text vzorového dokumentu ku ktorému prislúcha konkrétna časť návodu
 
6. Upravený vzor sa na portáli neuchováva; má k nemu prístup len prihlásený užívateľ
 
7. Platené a neplatené vzory sú zrozumiteľne a zreteľne označené a rozdelené
 
8. Niektoré vzory obsahujú aj prílohy, ktoré je možné stiahnuť bez úpravy
 
9. V mobilnej verzii nie je možné využívať všetky funkcie ako v PC formáte so zobrazovacou jednotkou

 

Prihlásenie k online školeniu

1. Postup ako sa prihlásiť k online školeniu/webináru nájdete TU

 

Viac informácii:

 

Podmienky používania TU

Ochrana osobných údajov TU

Správa súborov cookies TU

Online fórum – položte otázku anonymne

Blog zodpovedného podnikateľa



Užitočné rady, tipy a triky na jednom mieste. Sledujte náš blog.

Aké zmeny prináša začiatok roka 2023 v podnikateľskom prostredí? 10 najdôležitejších zmien, ktoré nás čakajú v roku 2023.

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.
 

Od 1. januára 2023 čakajú podnikateľov veľké zmeny v podnikateľskom prostredí. Jednou z očakávaných zmien je aj jednoduchšie založenie s.r.o. a podnikanie zahraničných osôb na Slovensku.  Koncom roka 2022 nastali veľké zmeny v Zákonníku práce, ktoré majú za cieľ zabezpečiť zamestnancom predvídateľné a transparentné pracovné podmienky, ako aj podčiarknuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Aké ďalšie zmeny prinesie začiatok roka 2023? Pripravili sme pre Vás článok s desiatimi najväčšími zmenami v oblasti podnikania. 

 

1. Zjednodušenie založenia spoločnosti s ručením obmedzeným

 

Cieľom novely Obchodného zákonníka je umožniť zjednodušeným spôsobom založiť spoločnosť s ručením obmedzeným prostredníctvom štandardizovaného vzoru formulára za splnenia zákonných podmienok a taktiež zjednodušeným spôsobom zriadiť podnik zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby a zápis do obchodného registra.

 

Novelou by teda malo byť možné založiť súkromnú kapitálovú spoločnosť s použitím štandardizovaných vzorov, ktoré by mali byť k dispozícii online. Takýto vzor by mal obsahovať vopred určený súbor možností v súlade s vnútroštátnym právom.

 

V prípade že  zakladatelia spoločnosti využijú možnosť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom, nebude sa vyžadovať osobitný postup získania živnostenského oprávnenia prostredníctvom živnostenského úradu. Zakladatelia  by v takom prípade vedeli založiť spoločnosť s ručením obmedzeným do obchodného registra online v rámci jedného registrového konania. Zápis do obchodného registra by mal  zahŕňať aj proces získania živnostenského oprávnenia vo vzťahu k vybraným voľným živnostiam.

 

Prvotný zápis spoločnosti s ručením obmedzeným prostredníctvom zjednodušeného postupu bude vykonávať  výlučne len jeden registrový súd, ktorým má byť Okresný súd Žilina. 

 

V navrhovanej zmene sa zavádza aj zoznam voľných živností, v rámci ktorých pokiaľ zakladatelia využijú zjednodušený spôsob založenia spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, nebude potrebné žiadať živnostenský register o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ale živnostenské oprávnenie vznikne súčasne so zápisom do obchodného registra.

  • Výmena informácií cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností

Ďalším cieľom návrhu zákona je dopracovanie právnej úpravy súvisiacej s výmenou informácií cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (tzv. BRIS). Súčasná legislatíva Európskej únie stanovuje len veľmi obmedzené využívanie takýchto nástrojov a neexistujú žiadne ustanovenia týkajúce sa online registrácie spoločností.

 

Registrácia, podávanie alebo prístup k údajom spoločnosti by pre žiadateľov nemali znamenať nadbytočné regulačné záťaže spoločností alebo pobočiek v ostatných členských štátoch.

 

Na Slovensku je registračný proces obchodných spoločností spočívajúci v elektronickej komunikácii s registračným súdom už zavedený a zákonom č. 390/2019 Z. z. bolo zavedené podávanie návrhov na zápis do obchodného registra výlučne elektronickými prostriedkami. Súčasná právna úprava zakladania spoločnosti ale štandardizovaný vzor na založenie spoločnosti s ručeným obmedzeným jednotlivo zatiaľ neupravuje. Samotný proces založenia spoločnosti bol doposiaľ ponechaný na zakladateľov spoločnosti.

 

Prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností sa už v súčasnosti vymieňajú informácie a údaje o zapísaných osobách v obchodnom registri a preto sa v súlade so smernicou navrhuje rozšírenie údajov vymieňaných prostredníctvom systému BRIS.

 

Malo by dôjsť k zavedeniu  interaktívneho sprievodcu cez jednotlivé kroky prípravy takejto spoločenskej zmluvy a následne zavedenie elektronickej služby obchodného registra na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru.

 

Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť oznámenia zahraničnému obchodnému registru, do ktorého je zapísaný podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby, že došlo k uloženiu účtovnej závierky.

 

Návrhom zákona sa umožní obchodným spoločnostiam, rozšíriť svoju činnosť prostredníctvom registrácie dcérskych spoločností či pobočiek, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť právnu istotu, čím sa minimalizujú prípady, kedy v dôsledku oneskorenia pri registrácii spoločnosti alebo príliš vysokej neistote v dôsledku nejasných postupov dochádza k strate obchodných príležitostí alebo k rozhodnutiu spoločnosť nezaložiť.

 

Spoločnosť taktiež podľa novej právnej úpravy nie je pri prevode väčšinového obchodného podielu povinná doložiť súhlas správcu dane s prevodom obchodného podielu alebo písomné vyhlásenie spoločníka a nadobúdateľa s úradne osvedčeným podpisom.  Zmena sa týka aj právneho postupu rozdelenia obchodného podielu prevodom.

 

 2. Veľké zmeny v Zákonníku práce od 01.11.2022 a 01.01.2023

 

Od 01.11.2022 máme účinnú veľkú novelu Zákonníka práce, pričom tou najzásadnejšou zmenou je stanovenie nových náležitostí pracovnej zmluvy. Od 01.01.2023 Zákonník práce zavádza nový typ dohody o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru a to Dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce (Zákonník práce definuje čo sa považuje za sezónnu prácu, ako dlho je ju možné počas kalendárneho roka vykonať atď.). Cieľom veľkej novely je transponovanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ a prijatie zmien, ktoré vyplývajú z podnetov aplikačnej praxe. Novela Zákonníka práce teda zavádza nové náležitosti pracovnej zmluvy, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a najmä novú formu poskytovania informácií, ktorá môže byť pre zamestnávateľov priaznivejšia, keďže za splnenia určitých podmienok sa môže doručovať elektronicky t.j. vo forme elektronickej komunikácie a elektronického dokumentu, a teda nemusí sa poskytnúť papierový dokument – listinná forma. Vzhľadom na veľký rozsah zmien sme k tejto téme spravili samostatný článok, ktorý si môžete prečítať TU.

 

3. Živnostenské oprávnenie vznikne automaticky zápisom do obchodného registra

 

Pri právnickej osobe, ktorá sa zakladá zjednodušeným spôsobom a zapisuje sa do obchodného registra, bude vznikať živnostenské oprávnenie dňom zápisu právnickej osoby do obchodného registra  Bude sa to týkať iba, ak pôjde o prevádzkovanie živností uvedených v prílohe č. 4a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a len ak pôjde o zjednodušený spôsob založenia právnickej osoby.

 

Pokiaľ sa zakladatelia rozhodnú pre založenie spoločnosti zjednodušeným spôsobom predmet podnikania musí byť obmedzený výlučne iba na vybrané voľné živnosti podľa zoznamu voľných živností (max. počet voľných živností pri prvozápise je desať). Iba v takom prípade môže živnostenské oprávnenie vzniknúť automaticky zápisom do obchodného registra a nebude potrebné žiadať živnostenský úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Spoločnosť založená zjednodušeným spôsobom bude môcť takto vzniknúť iba za účelom podnikania a vklad tu bude možný iba peňažný. Správcom vkladu podľa navrhovanej úpravy bude môcť byť iba konateľ spoločnosti a obmedzenie sa bude týkať aj pri zriadení orgánov spoločnosti. Dozorná rada v tomto prípade nebude môcť byť ustanovená, no v prípade ak spoločnosť bude trvať na zriadení dozornej rady, môže vždy založiť spoločnosť bežným spôsobom.

 

4. Zákon o riešení hroziaceho úpadku zavádza preventívne opatrenia, ktoré majú podnikateľom majú pomôcť predísť negatívnym následkom úpadku

 

Už v druhej polovici roku 2022 (od 17.07.2022) nastala nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.

 

  • Preventívne opatrenia, majú podnikateľom pomôcť predísť negatívnym následkom úpadku.

 

Cieľom je poskytnúť dlžníkom priestor na účinnú a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok ešte len hrozí, tak aby sa  zabránilo úpadku dlžníka.

 

Nová právna úprava zavádza inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný.

 

Nová právna úprava rieši zavádza aj špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, a zároveň budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach.

 

 5. Zmeny v zákone o verejnom obstarávaní ako zákonný podklad pre navrhovanú vyhlášku

 

Predmetom novelizácie sú úpravy potrebné pre riadnu implementáciu nariadenia 2019/1780 a to predovšetkým úprava zverejňovania niektorých informácií v rámci oznámení používaných v procese verejného obstarávania a taktiež zákonné zadefinovanie nových štandardných formulárov na uverejňovanie oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

 

Návrh zákona má byť v tomto prípade akýmsi zákonným základom, ktorý je potrebný pre následné prijatie vyhlášky podľa ustanovenia § 186 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní.

 

 6. Zmenou v zákone o dani z príjmov sa menia pravidlá transferového oceňovania

 

Novela zákona reaguje na pretrvávajúcu energetickú krízu a jej negatívne dôsledky, ktoré zasiahli aj podnikateľské subjekty. Zásadným spôsobom boli ovplyvnené aj tie podnikateľské subjekty, ktoré sú prijímateľmi regionálnej investičnej pomoci.  Novela zákona zmierňuje relevantné vybrané podmienky na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiace povinnosti, ktoré majú prijímatelia plniť v čase pretrvávajúcej energetickej krízy a jej negatívnych dôsledkov.

 

  • Zmeny v oblasti transferového oceňovania

 

Po novom zákon o dani s príjmov bude zahŕňať spresnenie a doplnenie pravidiel transferového oceňovania. Pôjde o úpravu a spresnenie definície zahraničnej závislej osoby, spresnenie definície kontrolovanej transakcie a doplnenie významnej kontrolovanej transakcie (bezpečný prístav), doplnenie pravidiel pri určení základu dane stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR v súlade s aktuálnou metodikou Smernice OECD o transferovom oceňovaní, doplnenie pravidiel pri korešpondujúcej úprave základu dane v prípade stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidenta) na území SR, ako aj doplnenie odkazu na Smernicu OECD o transferovom oceňovaní do zákona o dani z príjmov z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri uplatňovaní pravidiel transferového oceňovania.

 

Ďalej v návrhu zákona sa dopĺňa postup daňovníka v prípade preventívnej reštrukturalizácie. Ide o legislatívnu úpravu tzv. zákonného a daňovo uznaného odpisu pohľadávok, podľa ktorej bude postupovať daňovník pri zániku pohľadávky alebo záväzku, vrátane odpustenia dlhu, ako aj pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam.

 

Od 1. januára 2023 možno očakávať aj možnosť vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa v nadväznosti na započítanie príjmov obidvoch rodičov do úhrnu príjmov pre účely uplatnenia tohto daňového bonusu a zmení sa aj spôsob registrácie k dani z príjmov u vybraných typov daňovníkov.

 

Po novom sa tiež budú registrovať z úradnej moci daňové subjekty, ktoré sú do tohto registra zapísané z obchodného a živnostenského registra a z ostatných registrov, podľa oznámenia, ktoré bude zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.

 

Pri ukladaní pokút sa zavádza systém tzv. „druhej šance“, podľa ktorého správca dane pokutu, ktorú je možné určiť v rámci intervalového rozpätia, neuloží, ale vyzve na splnenie povinnosti s upozornením, že pri ďalšom porušení už bude uložená pokuta.

 

Navrhuje sa tiež skrátiť lehotu na vyrubenie úroku z omeškania pri úplnej úhrade nedoplatku tak, že úrok bude možné uložiť do jedného roka od konca roka, v ktorom bol nedoplatok uhradený.

 

7. Novelou zákona o financovaní voľného času dieťaťa dôjde k zmene výšky a podmienok nároku na daňový bonus na dieťa od 1.1.2023

 

Cieľom novely zákona o financovaní voľného času je zefektívnenie celého mechanizmu tak, aby bol prístupnejší pre oprávnené osoby aj poskytovateľov voľnočasových aktivít.  

 

Zmeny sa týkajú najmä:

  • Limitu čerpania z časového na nominálny, j. na konte dieťaťa môže byť maximálna suma 1000 eur, zrušenie časovej viazanosti použitia príspevku (bonus) 60 EUR na mesiac,predĺženie periodicity potvrdzovania účasti dieťaťa na voľnočasovej aktivite a jej hodnotenie z 1 na 7 kalendárnych dní.
  • Nastavenia vhodnejšieho postupu postihovania záškoláctva žiakov pri plnení povinnej školskej dochádzky a detí pri plnení povinného predprimárneho vzdelávania cez sankcie za priestupky a správne delikty                                                                       

 

8. Zmeny zasiahnu aj  zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

 

Novelou zákona s účinnosťou od 1. januára 2023 má dôjsť k  zjednoteniu postupov pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a zároveň odbremeniť od tejto povinnosti Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny.

 

Dôjde k rozšíreniu výnimiek z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania o spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré majú najviac dvoch spoločníkov v príbuzenskom vzťahu, manželov, súrodencov a na ich rodinných príslušníkov v priamom rade, ktorými sú súrodenci alebo manželia ktorí sú dôchodkovo poistení, sú poberateľmi dôchodkov podľa osobitných predpisov alebo sú žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku.

 

9. Novela zákona o občianskych preukazoch prinesie občiansky preukaz s biometrickými údajmi

 

Pripravovanou novelou zákona bude občan povinný podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov a táto zmena bude mať aj vplyv na možnosť požiadať o vydanie občianskeho preukazu prostredníctvom portálu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným je potrebné upraviť aj ustanovenia zákona týkajúce sa technickej špecifikácie občianskeho preukazu, ktorý neobsahuje duálny elektronický čip ani kód pre jeho odblokovanie a ani prístupové číslo karty – CAN.

 

Občiansky preukaz po novom preto bude obsahovať elektronický čip s duálnym rozhraním a kód pre odblokovanie bezpečnostného osobného kódu.

 

Zároveň sa tiež upravuje zákon o cestovných dokladoch,  pričom cieľom tejto úpravy je upraviť niektoré ustanovenia tak, aby reagovali na potrebu aplikačnej praxe pri vydávaní cestovných dokladov.

 

10. Zrušenie ročného zúčtovania novelou zákona o sociálnom poistení

 

Účelom novely zákona je  potreba zaviesť opatrenia, ktorých cieľom je vysporiadať sa s niektorými problémami v oblasti dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

 

Novelou sa navrhuje sa zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení a tiež zavádza povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v prípade, ak poistenec popri poberaní dávky materské vykonáva zárobkovú činnosť rovnako ako sa navrhovalo v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania.  Navrhovaná právna úprava ale nerieši možnosť vyplatenia mzdy z pracovného vzťahu, z ktorého sa vypláca dávka materské.



Čítať viac

Veľké zmeny Zákonníka práce s novými právami a povinnosťami zamestnávateľov od 01.11.2022

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

Dňa 04.10.2022 došlo k schváleniu pripravovanej novely Zákonníka práce s predpokladanou účinnosťou od 01. novembra 2022. Cieľom tejto novely je transponovanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady EÚ a prijatie zmien, ktoré vyplývajú z podnetov aplikačnej praxe. Novela Zákonníka práce zavádza nové náležitosti pracovnej zmluvy, pracovné podmienkypodmienky zamestnávania a najmä novú formu poskytovania informácií, ktorá môže byť pre zamestnávateľov priaznivejšia, keďže za splnenia určitých podmienok sa môže doručovať elektronicky t.j. vo forme elektronickej komunikácie a elektronického dokumentu, a teda nemusí sa poskytnúť papierový dokument – listinná forma.

 

Podľa dôvodovej správy sa novela Zákonníka práce okrem iného týka týchto okruhov tém a to (1) doplnenia vybraných ustanovení Zákonníka práce týkajúcich sa pracovnej zmluvy a poskytovania informácií o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, (2) rozšírenia, resp. spresnenia okruhu informácií, ktoré má zamestnanec dostať s cieľom, aby bola zabezpečená požiadavka transparentnosti a predvídateľnosti vykonávanej práce, (3) ustanovenia práva zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania /napr. z určitej doby na neurčitý čas/, (4) ustanovenia poskytovania informácií aj v elektronickej podobe a pod.

 

Nižšie uvádzame niekoľko najdôležitejší zmien Zákonníka práce, vrátane konkrétnych povinností, ktoré musí zamestnávateľ vykonať a čo konkrétne bude musieť vo vzťahu k zamestnancom zmeniť a upraviť inak. Vypracované návrhy dokumentov pre zamestnávateľov, vzhľadom na veľkú novelu Zákonníka práce, poskytneme na pripravovanom školení, kde si všetky zmeny prejdeme podrobnejšie. Viac informácii o vzoroch a školení na konci tohto článku a TU.  

 

I. Forma poskytovania informácií

 

Zamestnávateľ má poskytnúť zamestnancovi informáciu, ktorá sa poskytuje v zmysle Zákonníka práce alebo iného pracovnoprávneho predpisu v písomnej forme, v listinnej podobe. Zamestnávateľ je oprávnený takú informáciu poskytnúť v elektronickej podobe, ak zamestnanec má k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí. Rovnako to platí aj na písomnú odpoveď zamestnávateľa, ak je zamestnávateľ povinný zamestnancovi písomne odpovedať.

 

V rámci uvedeného novelizovaného znenia sa doplnilo znenie Zákonníka práce, kde písomná informácia, ktorú zamestnávateľ poskytne podľa Zákonníka práce alebo osobitného predpisu písomne (spresňuje sa, že písomne znamená v listinnej podobe) môže byť poskytnutá aj v elektronickej podobe za splnenia vyššie uvedených podmienok.

 

Ako je uvedené v dôvodovej správe novely Zákonníka práce, takýmto znením sa zákon približuje k praxi niektorých zamestnávateľov a nastavuje pravidlá v oblasti elektronickej komunikácie informácií. Zároveň sa stanovuje, že pokiaľ to Zákonník práce alebo osobitný predpis výslovne ustanoví, písomná informácia sa musí poskytnúť iba v listinnej podobe.

 

II. Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy

 

Novela Zákonníka práce vymedzuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy po novom. Explicitne sa stanovuje, že musí obsahovať identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú

a) druh práce a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky.

 

Pokiaľ sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce alebo osobitného predpisu.

 

Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac však počas 12 mesiacov.

 

Zmena v rámci podstatných náležitostí pracovnej zmluvy je vykonaná z dôvodu, že doterajšie znenie ustanovenia § 43 Zákonníka práce upravovalo tzv. podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy, náhodilé zložky.

 

Zavádzajú sa preto len všeobecné podstatné náležitosti, ktoré vymedzuje § 43 ods. 1 Zákonníka práce, bez ktorých by pracovná zmluva nevznikla. Pri ostatných pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania má zamestnávateľ voľbu, či ich poskytne vo forme písomnej informácie (prípadne vo forme elektronického dokumentu) alebo ich dohodne v pracovnej zmluve ako ďalšie pracovné podmienky.

 

III. Ďalší obsah pracovnej zmluvy

 

Novelizuje sa ustanovenie § 44, ktoré v odseku 1 uvádza, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

 

Zákonník práce po novom explicitne ustanovuje, ktoré ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom sú neplatné a to tie:

a) ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania,

b) ktoré zamestnancovi zakazujú výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času; tým nie je dotknuté obmedzenie inej zárobkovej činnosti podľa § 83 alebo podľa osobitných predpisov.

 

Toto novo navrhované znenie ustanovenia § 44 vychádza zo zmeny podstatných náležitostí pracovnej zmluvy a z rozlišovania pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktoré sú povinným obsahom pracovnej zmluvy a zvyšných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania.

 

IV. Povinné informovanie o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania

 

Transpozíciou smernice sa navrhli ustanoviť pravidlá poskytovania informácií v súvislosti s navrhovanou novelizáciou ustanovenia § 43 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu týchto údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva:

a) spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce,

b) ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,

c) výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia,

d) splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,

e) pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,

f) právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.

 

Zamestnávateľ poskytne informácie do siedmich od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje podľa písm. a), b) a d) a do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje podľa písm. c), e) a f).

 

V. Konkurenčná činnosť

 

Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi zakázať výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času; tým nie je dotknuté obmedzenie inej zárobkovej činnosti podľa § 83 alebo podľa osobitných predpisov.

 

VI. Odberná lehota pre zásielku

 

Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní. Táto zmena bola prijatá z dôvodu určitosti lehoty, keďže v praxi sa stávali prípady, keď zamestnávateľ skracoval 18 dňovú lehotu, ktorá vyplýva z poštových služieb. Takéto skrátenie lehôt však v súdnej praxi nebolo vo všeobecnosti akceptované. Stanovením minimálnej lehoty sa tieto aplikačné problém odstránia.

 

VII. Náležitosti pracovnej zmluvy a písomná informácia zamestnávateľa pri výkone práce mimo územia Slovenskej republiky

 

Zákonník práce stanovuje minimálne náležitosti pracovnej zmluvy, ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť písomnú informáciu najmenej v rozsahu týchto údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva:

a) mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť,

b) údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách,

c) údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky

 

 

VIII. Prechod na inú formu zamestnania

 

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov a ktorému uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá, na jeho žiadosť o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas alebo na ustanovený týždenný pracovný čas poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti ...

 

IX. Zmena pracovných podmienok a podmienok zamestnávania z dôvodu vyslania na výkon prác pri poskytovaní služieb na územie iného členského štátu Európskej únie

 

Zákonník práce explicitne uvádza náležitosti povinnej dohody o vyslaní a písomnej informácie v prípade zamestnanca, ktorý sa vysiela na územie iného členského štátu Európskej únie.

 

X. Ďalšie zmeny:

- zavedenie platenej otcovskej dovolenky

- zmeny ochrannej doby a zákazu výpovede

- zmeny v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

- minimálna predvídateľnosť práce

- zmeny oznámených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania

- oslovovanie odborovou organizáciou

- atď.



Čítať viac

Dôležité zmeny v podnikateľskom prostredí v prvom polroku 2022

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

V tomto článku prinášame všeobecný prehľad o legislatívnych zmenách v podnikateľskom prostredí, ktoré nastali v prvom polroku 2022. V prípade záujmu o bližšie / konkrétnejšie informácie nás neváhajte kontaktovať.

 

1.,,Kurzarbeit‘‘ alebo inak Zákon o podpore v čase skrátenej práce

Od 01. marca 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje poskytovanie podpory v čase skrátenej práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa. Podpora má tiež prispieť k udržaniu pracovných miest  v čase trvania vonkajšieho faktora. Podmienkou poskytnutia podpory je tzv. vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter, nedá mu predísť a má negatívny vplyv na prideľovanie práce.

 

Podpora môže byť poskytnutá len zamestnávateľovi, ktorý splní podmienky  stanovené zákonom a to najmä: podpora sa vzťahuje len na oprávnenú skupinu zamestnancov, zamestnávateľ nesmie neporušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období 2 rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory atď. Podpora sa podľa ustanovenia §5 zákona o podpore v čase skrátenej práce poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje, najviac v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. Podpora sa vypláca mesačne, v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

 

2. Zmena požiadaviek na vykonávanie priameho marketingu 

Od 01.02.2022 nadobudol účinnosť zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách. Táto úprava priniesla aj nové požiadavky na získanie súhlasu a podmienky vykonávania priameho marketingu.  Priamym marketingom podľa ustanovenia §116 ods. 2  Zákona o elektronických komunikáciách sa rozumie akákoľvek forma prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom. Túto formu komunikácie v praxi poznáme ako tzv. nevyžiadanú poštu. Nová úprava bola prijatá pre potrebu ochrany účastníka alebo užívateľa pred praktikami predávajúcich a poskytovateľov služieb, ktorí na marketingové účely oslovujú potenciálnych zákazníkov.

 

Podľa § 116 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách je dovolené používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty a služby krátkych správ voči účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim preukázateľným súhlasom získaným pred kontaktovaním účastníka alebo užívateľa. Týmto ustanovením dochádza k zákazu priameho marketingu bez získania predchádzajúceho súhlasu účastníka alebo užívateľa. Nový zákon však prináša aj nové možnosti ako vykonávať priamy marketing bez súhlasu. Pozor! Za porušenie povinností súvisiacich s nevyžiadanou komunikáciou môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe uložiť Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových

 

3. Zmena minimálnej mzdy

Od 01.01.2022 mesačná minimálna mzda pre prvý stupeň náročnosti práce je vypočítaná v sume 646 eur. Podľa § 7 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde   zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov rokujú o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok dohodou najneskôr od 01. apríla. Ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov nedohodnú do 15. júla, prerokuje ju Hospodárska a sociálna SR do 31. augusta. Dohoda sa ale týmto spôsobom nedosiahla, preto sa minimálna mzda určila pre rok 2022 na základe zákona. Suma mesačnej minimálnej mzdy je 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Minimálna mzda sa zvyšuje podľa stupňov náročnosti práce v prípade zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na základe trvalého pracovného pomeru. Hodinová minimálna mzda je od 01.01.2022 vo výške 3,713 €. Netreba však opomínať správne zatriedenie stupňov náročnosti práce, nakoľko v prípade nesprávneho určenia, môže inšpektorát práce nariadiť zamestnávateľovi doplatiť rozdiel.

 

4. Zrážky zo mzdy

Od 01.01. 2022 sa mení výška nezraziteľnej časti mzdy, vďaka tejto úprave dlžníkom zostane viac. Povinnému sa podľa ustanovenia § 70 ods. 1 Exekučného poriadku nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma. Spôsoby jej výpočtu sú stanovené nariadením vláda SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 140 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Nariadenie v tomto smere počíta aj s určitými osobitosťami na strane dlžníka, najmä, pokiaľ vyživuje aj ďalšie osoby. 

 

5. Stravné u SZČO bez dokladovania

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v daňovej evidencii, či vedením účtovníctva, už nebude musieť preukazovať výšku stravného daňovým dokladom. Od 01.01.2022 nebude potrebné u SZČO mať doklad  o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok, čím došlo k zníženiu administratívnej záťaže. Od 01.05. 2022 sa Opatrením č. 116/2022 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách stravného zmenili aj sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách pre jednotlivé časové pásma. Sumy stravného pre časové pásma sú 6 eur pre časové pásmo 5 až 12 hod., 9 eur pre časové pásmo nad 12 hod. až 18 hod., 13,70 eura pre časové pásmo nad 18 hod.

 

6. Zdaňovanie príspevku zamestnávateľa na stravovanie

Podľa §152 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hod.  Podľa ustanovenia §19 ods. 2 písm. c) bod 5 Zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v Zákonníku práce. Výška príspevku na stravovanie musí zodpovedať minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo  od 1.5.2022 maximálny príspevok v sume 3,30 eura.

 

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 a 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Hodnota stravovacej poukážky musí byť od 1.5.2022 minimálne 4,50 eura. Taktiež sa zaviedla nová úprava týkajúce sa oslobodenia od príspevku na stravovanie zamestnanca. Podľa ustanovenia §5 ods. 7 písm. b) Zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa Zákonníka práce alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa Zákonníka práce a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa Zákonníka práce  Pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma), hodnota stravy už nie je od 01.01.2022 pre zamestnanca v plnej sume oslobodená od dane z príjmov. Oslobodenie od dane z príjmov sa uplatní od 1.5.2022 maximálne v sume 3,30 eura a od dane je naďalej oslobodená suma príspevku zo sociálneho fondu.

 

7. Digitalizácia účtovníctva

Od 01.01.2022 účtovný doklad nemusí obsahovať podpis osoby zodpovednej za účtovanie, ak sú splnené iné náležitosti. Podpis zodpovednej osoby sa nahrádza elektronickou výmenou údajov alebo vnútorným kontrolným systémom. Ak účtovná jednotka nezvolí jeden z týchto spôsobov, môže využiť vlastnoručný alebo kvalifikovaný elektronický podpis. Zákon o účtovníctve po novom stanovuje v ustanovení §30 ods. 4, že fyzickú inventúru zásob môže účtovná jednotka vykonávať kedykoľvek v priebehu účtovného obdobia, prípadne v prvom mesiaci nasledujúceho účtovného obdobia. Po novom účtovná jednotka je povinná pred svojím zánikom bez právneho nástupcu alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti informovať daňový úrad o zabezpečení uchovania účtovnej dokumentácie inou účtovnou jednotkou alebo fyzickou osobou. Novela tiež upravuje zmeny v úkladní pokút za porušenie zákona o účtovníctve.

 

8. Daňový bonus a uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane

Suma daňového bonusu na dieťa sa každoročne mení k 1. januáru príslušného roka rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho roka.

 

Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je

a)22,17 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov,

b)44,34 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 6 rokov, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 6 rokov veku alebo

c)1,85-násobok sumy 22.17 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 6 rokov a nedovŕšilo 15 rokov, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom vyživované dieťa dovŕši 15 rokov veku.

 

Rodičia, ktorí majú nárok na daňový bonus na dieťa a ide o  deti vo veku od 6 do 15 rokov, ktoré navštevujú základnú školu alebo posledný ročník materskej školy majú právo na výber medzi uplatnením nároku na zvýšený daňový bonus na dieťa, alebo uplatnením nárok na dotáciu na stravovanie.

 

9. Odpočet výdavkov/nákladov na investície

Odpočet výdavkov (nákladov) na investície si môže uplatniť právnická osoba a fyzická osoba s príjmami z podnikania (§6 ods. 1 Zákon o dani z príjmov) a s príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 Zákon o dani z príjmov). Podľa ustanovenia §30e ods. 1 Zákona o dani z príjmov od základu dane zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a inej samostane zárobkovej činnosti  zníženého o odpočet daňovej straty u daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, pri realizácii investičného plánu možno po splnení zákonom stanovených podmienok odpočítať ustanovené percento výdavku (nákladu) z odpisu z investície.

 

10. Zmeny v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

Aj v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov  nastali začiatkom roka 2022 viaceré zmeny. Od 01.01. 2022 sa ruší registračná kartička DPH, ktorú príslušný správca dane zasielal po registrácii. Finančná správca bude januára  2022 daňovníkom zasielať iba rozhodnutie o registrácii. Taktiež od januára 2022 Finančná správa vráti nadmerný odpočet len na registrovaný bankový účet platiteľa dane, ktorý je zverejnený v zozname bankových účtov. Uvedená zmena súvisí práve so zavedením registrácie bankových účtov platiteľa DPH. Daňový subjekt musí mať zverejnený bankový účet. Ak daňovník nemá zverejnený svoj bankový účet, Finančná správa mu vráti nadmerný odpočet, v prípade ak si splní túto povinnosť a to do 10 dní odo dňa splnenia tejto povinnosti.

 

11. Opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia (Podnikateľské kilečko 2)

Vláda Slovenskej republiky prijala balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia ,,Kilečko 2‘‘. Účelom týchto opatrení je znížiť administratívnu a finančnú záťaž, ktorá je spojená s podnikaním a tým zvýšiť motiváciu k začatiu  podnikania, poskytnúť konkurenčnú výhodu v porovnaní s inými krajinami, čím sa prispeje k zlepšeniu podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. Ide  napr. o tieto opatrenia - zrušenie duplicitného oznamovania povinnosti pri otvorení novej prevádzky, zmiernenie vyvodzovanie zodpovednosti za oneskorené podanie prehľadu k dani zo závislej činnosti, umožnenie žiadateľom o stavebné povolenie zvoliť výhodnejšie dodávky tepla, zavedenie elektronickej  faktúry ako preferovanú́ pre právnické osoby vo vzťahu k telekomunikačným službám, zjednodušenie požiadavky na prevádzkovanie pohostinskej činnosti a iné.



Čítať viac

Zamestnávanie cudzincov – občanov Ukrajiny v súvislosti s vypuknutím vojnového konfliktu

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

Občania Ukrajiny v súvislosti s vypuknutím vojnového konfliktu majú možnosť zotrvať po príchode na území Slovenska po dlhšiu dobu a po splnení určitých podmienok sa aj zamestnať. V tomto článku si podrobnejšie popíšeme možnosti a podmienky zamestnávania.   

 

I.

Vstup na územie SR

 

Vstup na územie Slovenska je pre občanov Ukrajiny podmienený platným biometrickým pasom v rámci bezvízového styku a môžu sa zdržiavať na Slovensku bez víz maximálne 90 dní v akomkoľvek 180-dňovom období. Podľa informácií Ministerstva vnútra SR, je vstup umožnený všetkým osobám, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom. Vstup na územie Slovenskej republiky sa po individuálnom posúdení umožňuje aj osobám, ktoré nemajú platný cestovný doklad (biometrický pas, prípadne vízum).

 

Vyššie uvádzané osoby majú nasledovné možnosti v súvislosti dlhšieho zotrvania na území Slovenska:

  1. Podanie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska (tento spôsob je najjednoduchší spôsob ochrany)
  2. Podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu (azyl, doplnková ochrana)
  3. Podanie žiadosti o udelenie prechodného alebo trvalého pobytu na Slovensku     

 

II.

Postup pri zamestnávaní v prípade osoby ktorá je utečencom

Žiadosť o „dočasné útočisko“

 

Občanovi Ukrajiny, ktorý sa chce uchádzať o zamestnanie na území Slovenska musí byť v prvom rade poskytnuté dočasného útočisko.

 

Od 16.3.2022 vláda SR schválila, že dočasné útočisko sa poskytne aj cudzincom s oprávneným pobytom na Ukrajine. Ide o osoby a ich rodinných príslušníkov, ktoré:

  • mali pred 24.02.2022 na Ukrajine udelenú medzinárodnú ochranu alebo rovnocennú vnútroštátnu ochranu;
  • nie sú štátnymi občanmi Ukrajiny a mali pred 24.02.2022 na území Ukrajiny udelený trvalý pobyt, pričom sa nemôžu vrátiť za bezpečných a stabilných podmienok do svojej krajiny alebo regiónu pôvodu.

 

Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu.

 

Ako sme už vyššie uvádzali, všetkým osobám, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom a ktorým bol umožnený vstup cez slovenskú hranicu (na základe vstupnej slovenskej pečiatky v pase), je umožnený krátkodobý pobyt do 90 dní.

 

Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa začína vyhlásením osoby na policajnom útvare o tom, že žiada o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky. Osoba, ktorá žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie:

  1. pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu,
  2. po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava.

 

Žiadateľ musí preukázať svoju totožnosť a štátnu príslušnosť, ako aj skutočnosti, ktoré ho oprávňujú požiadať o poskytnutie dočasného útočiska. Svoju totožnosť môže preukázať napríklad platným, ale aj neplatným cestovným dokladom, dokladom totožnosti alebo vodičským preukazom, či akýmkoľvek iným dokladom s fotografiou spolu s rodným listom.

 

V zmysle zákona o azyle platí, že od 30.3.2022 sa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydáva doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO " z dôvodu, že toto označenie lepšie zodpovedá účelu tohto druhu medzinárodnoprávnej ochrany.

 

Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“; pričom ministerstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie dokladu.

 

Doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC“ vydaný pred 30.3.2022 sa považuje za doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“.

 

Ak občanovi Ukrajiny bude poskytnuté dočasné útočisko, môže na Slovensku pracovať bez potreby ďalších povolení. Nemôže však podnikať.

 

Podľa aktuálnych informácii platí, že inštitút dočasného útočiska bude Slovenská republika poskytovať do 04.03.2023 (uvedený dátum sa však môže zmeniť).

 

III. 

Zamestnávanie osôb po získaní dočasného útočiska

 

Ako sme už uvádzali, osoby, ktoré získali dočasné útočisko, môžu sa na území Slovenska uchádzať o zamestnanie. Tieto osoby môžu pracovať na základe pracovnej zmluvy ako aj na základe dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

 

V súlade s ustanoveniami zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko.

 

O nástupe do zamestnania osôb, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko, musí zamestnávateľ informovať úrad práce do siedmich pracovných dní prostredníctvom formulára „Informačná karta“ a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. K formuláru priloží kópiu dokladu o poskytnutí dočasného útočiska osoby a kópiu pracovnej zmluvy alebo dohody.

 

Zároveň v zmysle zákona o službách zamestnanosti pre zamestnávateľov platia nasledovné prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny:

  1. Platnosť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a povolenia na zamestnanie, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, sa predlžuje do uplynutia dvoch mesiacov odo dňa odvolania mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine (nevzťahuje sa to však na sezónne zamestnanie podľa ustanovenia § 21b ods. 8 písm. a/ ustanovenia 22 ods. 9 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti).
  2. Počas mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine úrad vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účely vydania nového dokladu „Dodatočné údaje o zamestnaní“ aj na žiadosť zamestnávateľa.
  3. Zamestnávateľ môže počas mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a v období dvoch mesiacov po odvolaní mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, pred nadobudnutím účinnosti zákona o službách zamestnanosti, na rovnakom pracovnom mieste aj po uplynutí šiestich týždňov až do skončenia konania o udelení prechodného pobytu na účel zamestnania.
  4. Zamestnávateľ môže počas mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine a v období dvoch mesiacov po odvolaní mimoriadnej situácie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny na rovnakom pracovnom mieste aj počas konania o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

 

 

Použité zdroje:

Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 92/2022 Z. z. o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine („Lex Ukrajina“)

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti

Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov



Čítať viac

Pracovné úrazy 2022 - trestné a finančné nároky

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má zamestnávateľ, ale aj zamestnanec zákonom uložené viaceré povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať. V prípade porušenia týchto povinností môžu hroziť dotknutej osobe rôzne následky, ktoré môže mať charakter finančný v podobe uloženia pokuty Inšpektorátom práce, trestnoprávny v podobe uloženia trestu ako aj v rovine občianskoprávnej v podobe uloženia povinnosti súdom uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu. V našom článku si priblížime aké konkrétne následky môžu plynúť z porušenia príslušným ustanovení ako aj z pracovného úrazu a v akej výške sa úrazy finančne odškodňujú. Budeme sa zaoberať aj možnosťami vyvinenia sa zo zodpovednosti a priblížime si aj procesný postup jednotlivých inštitúcií v súvislosti so vznikom zodpovednosti na strane jednotlivých osôb.

 

 

Za následky, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s pracovným úrazom, považujeme:

 

  • pokuta od Inšpektorátu práce pre zamestnávateľa od 20.000 eur pri pracovnom úraze s ťažkou ujmou

  • pokuta od Inšpektorátu práce pre vedúceho zamestnanca a štatutára do 4násobku priemerného mesačného zárobku

  • trest odňatia slobody do 12 rokov pre vedúceho zamestnanca

  • trestná zodpovednosť právnickej osoby

  • náhrada škody zamestnancovi

  • náhrada nemajetkovej ujmy

  • regres sociálnej poisťovne

 

1. Konanie zo strany inšpektorátu práce

 

Inšpekciu práce ako aj podmienky konania inšpektorátu práce upravuje zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. V tomto zákone je upravená najmä:

  • inšpekcia práce po pracovnom úraze,

  • okamžitý zákaz používania prevádzkových objektov, pracovísk, strojov, atď.,

  • nariadenie zachovanie pracoviska atď.,

  • protokol a možnosti obrany,

  • rozhodnutie inšpektorátu práce a možnosti obrany,

  • súdne konanie o zákonnosti postupu inšpektorátu práce.

 

V rámci postupu inšpektorátu práce pri pracovnom úraze zákon stanovuje určité pravidlá, medzi ktoré patria napríklad:

 

  • kontrolu na pracovisku musia vykonávať min. 2 inšpektori,

  • zo strany zamestnancov sa podávajú informácie formou zápisnice,

  • zamestnávateľ má právo na účasť právneho zástupcu pri výsluchoch,

  • právo vyžiadať si lehotu na vyjadrenie k protokolu,

  • správna žaloba, návrh na vykonanie dôkazov, vyjadrenia

 

Inšpektorát práce vykonáva dozor a kontroluje:

 

1. Zákonné povinnosti vyplývajúce zo:

 

a) Zákonníka práce

b) Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

c) ďalšie právne predpisy a vykonávacie vyhlášky

 

Medzi zákonné povinnosti, ktorých dodržiavanie Inšpektorát práce kontroluje patria:

 

a) povinnosti ustanovené v § 82 Zákonníka práce, podľa ktorého je vedúci zamestnanec povinný najmä:

 

  • riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, a dodávateľov prác a služieb,

  • utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať BOZP,

  • utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,

  • zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,

  • zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa a pod.

 

b) povinnosti ustanovené v zákone č. 124/2006 Z.z. o BOZP, v ktorom

 

  • základné povinnosti zamestnávateľa sú upravené najmä v § 6 až § 9 predmetného zákona,

  • podľa § 6 ods. 8 predmetného zákona úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

 

c) povinnosti ustanovené v ďalších právnych predpisoch a vykonávacích vyhláškach, medzi ktoré patria napríklad:

 

  • Zákon č. 125/2005 Z.z. o inšpekcii práce

  • Zákon č. 300/2005 Trestný zákon

  • Zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník

  • Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

 

Inšpektorát práce zároveň vykonáva dozor a kontroluje:

 

Zmluvné povinnosti vyplývajúce z

 

a) pracovnej zmluvy, t.j. dodržiavanie povinností obsiahnutých v pracovnej zmluve a pracovnej náplni

b) interných smerníc a iných dokumentov, t.j. dodržiavanie povinností obsiahnutých v pracovnom poriadku, organizačnom poriadku, internej smernici, a podobne

 

Za porušenie povinností zamestnávateľom je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do 200 000 eur.

 

V prípadoch, ak v dôsledku porušenia vznikne pracovný úraz, ktorým bola spôsobená:

 

a) ťažká ujma na zdraví, je pokuta najmenej vo výške 20 000 eur,

b) smrť, je pokuta najmenej 33 000 eur.

 

Za porušenie povinností je Inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu aj vedúcim zamestnancom alebo štatutárnym orgánom. Pokuta môže byť uložená v tomto prípade až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku. Pokuta vedúcim zamestnancom hrozí v prípadoch ak svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce zo zákona, záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, prípadne dali pokyn na takéto porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce.

 

2. Trestná zodpovednosť vedúcich zamestnancov

 

V súvislosti s pracovným úrazom sa vedúci zamestnanci môžu dopustiť nasledovných nedbanlivostných trestných činov:

 

a) Ublíženie na zdraví podľa § 157, §158 Trestného zákona,

b) Usmrtenie podľa § 149 Trestného zákona

c) Všeobecné ohrozenie podľa § 285 Trestného zákona

 

Trestný čin ublíženia na zdraví je v Trestnom zákone definovaný nasledovne:

 

  • Trestného činu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví (§ 157 Trestného zákona),

  • Trestného činu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona (§ 158 Trestného zákona).

 

Trestná sadzba v prípade týchto trestných činov je ustanovená v rozsahu 6 mesiacov až 5 rokov.

 

Pojem ťažká ujma na zdraví je definovaná v ustanovení § 123 ods. 3 Trestného zákona ako vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorým je:

 

  • zmrzačenie,

  • strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

  • ochromenie údu,

  • strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

  • poškodenie dôležitého orgánu,

  • zohyzdenie,

  • vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,

  • mučivé útrapy, alebo

  • porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

 

Trestný čin usmrtenia je v Trestnom zákone definovaný nasledovne:

 

  • Trestného činu sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť (§ 149 Trestného zákona),

  • Pokiaľ tento trestný čin bol spáchaný na dvoch alebo viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy, trestná sadzba je ustanovená v rozsahu štyri až desať rokov,

 

  • Trestná sadzba štyri až desať rokov je ustanovená aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu usmrtenia, pod ktorou sa rozumie spôsobenie smrti inému z nedbanlivosti, ktorá má súvis so zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou a konaním v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, a zároveň za situácie, ak si páchateľ tento stav privodil vplyvom návykovej látky. Trestná sadzba sedem rokov až dvanásť rokov je ustanovená pri tejto skutkovej podstate trestného činu v prípadoch, ak páchateľ z nedbanlivosti spôsobí smrť dvoch alebo viacerých osôb.

 

Trestný čin všeobecného ohrozenia je v Trestnom zákone definovaný nasledovne:

 

  • Trestného činu sa dopustí ten, kto spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo,

  • Pod pojmom všeobecné nebezpečenstvo sa rozumie vydanie ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzieho majetku do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania,

  • Trestná sadzba v rozsahu 4 až 10 rokov je ustanovená v prípade, ak páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.

 

V rámci trestného stíhania v prípravnom konaní možno konkretizovať možný postup vyšetrovateľa, resp. OČTK nasledovnými krokmi:

  • predvolanie v procesnom postavení svedka,

  • ustanovenie znalca,

  • vypracovanie znaleckého posudku a určenie miery zavinenia,

  • predvolanie v procesnom postavení svedka alebo vznesenie obvinenia,

  • postup pri dodržaní procesných práva obvineného (prefotenie spisu, podanie sťažnosti atď.),

  • podanie obžaloby na trestný súd,

  • vydanie trestného rozkazu alebo predvolanie na hlavné pojednávanie.

 

3. Náhrada škody zamestnancovi

 

Zákonník práce zamestnávateľovi ako aj zamestnancovi ustanovuje tvz. prevenčnú povinnosť. Zamestnanec má podľa § 178 Zákonníka práce povinnosť si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu. Zamestnávateľ je zase povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku a pokiaľ zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.

 

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu zamestnancovi je upravená v ustanoveniach § 192 až 195 Zákonníka práce. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú:

 

  1. pracovnoprávny vzťah,

  2. vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi,

  3. porušenie právnej povinnosti, a

  4. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti.

 

Ustanovenie § 195 Zákonníka práce špeciálne upravuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktorá nastáva ak u jeho zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz). Zákonník práce je limitovaný tým, že škodou, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi v prípade pracovného úrazu poskytnúť, je len vecná škoda. Ostatná náhrada škoda na zdraví je vyplácaná Sociálnou poisťovňou napr. v rámci tzv. úrazového poistenia.

 

Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z úrazového poistenia sa poskytujú nasledovné úrazové dávky, a to

a) úrazový príplatok,

b) úrazová renta,

c) jednorazové vyrovnanie,

d) pozostalostná úrazová renta,

e) jednorazové odškodnenie,

f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,

h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

i) náhrada nákladov spojených s liečením,

j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.

 

Jedná sa napr. aj o náhradu škody počas a po práceneschopnosti, invalidný dôchodok.

 

Poškodenému môže zároveň vzniknúť, resp. si môže uplatňovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení § 11, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

 

V rámci postupu pri vymáhaní náhrady škody a nemajetkovej ujmy odporúčame nasledovný postup:

 

  • predžalobná výzva zo strany poškodeného alebo pozostalých,

  • ako podklad výzvy predložiť protokol alebo trestný rozkaz/rozsudok,

  • vo výzve na zaplatenie stanoviť lehotu na plnenie,

  • vo výzve upozorniť na to, že ak sa neuhradí, pristúpi sa k podaniu žaloby,

  • dôležité je poukázať na spoluzodpovednosť, úrazové dávky a pod.

 

4. Regres zo strany Sociálnej poisťovne

 

Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

 

Sociálnej poisťovni nevzniká regresný nárok na úrazové dávky vyplácané z úrazového poistenia, ale na dávky vyplatené titulom vyplatených dávok z nemocenského a dôchodkového poistenia.

 

V ustanovení § 238 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa uvádzajú prípady, kedy si Sociálna poisťovňa neuplatní právo na náhradu škody, a to ak

 

a) je pravdepodobné, že náklady na uplatňovanie práva na náhradu škody presiahnu výšku škody,

b) je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej nahradiť škodu, uplatňovanie škody nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu práva Sociálnej poisťovne na náhradu škody,

c) uplatňovanie škody najmä dokazovanie jej vzniku zavineným protiprávnym konaním, by bolo spojené s nadmernými ťažkosťami.

 

Nároky Sociálnej poisťovne na náhradu škody sa premlčujú v trojročnej lehote a v prípade sporu sa koná podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku.

 

Postup sociálnej poisťovne v prípade nároku na náhradu škody:

  • výzva na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu,

  • zváženie splnenia jednej z podmienok uvedených v § 238 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., kedy zamestnávateľ následne nemusí nahradiť škodu

  • Sociálna poisťovňa bude zvažovať, či podá žalobný návrh v zmysle ustanovení CSP

 

5. Určenie miery zavinenia

 

Z hľadiska tejto problematiky sa:

  • zamestnanec sa môže obrátiť na súd, ak nesúhlasí s určenou mierou zavinenia

  • nesúhlas uplatní tzv. žalobou o určenie miery zavinenia,

  • súd v týchto prípadoch rozhoduje podľa znaleckého posudku,

  • podľa miery zavinenia sa prizná výška úrazových dávok,

  • prax zamestnávateľov uznať menšiu mieru zavinenia kvôli regresným náhradám zo strany Sociálnej poisťovne.

 

6. Možnosti zbavenia sa zodpovednosti (liberácia)

  1. v konaní s inšpektorátom práce (správna žaloba, návrh na vykonanie dôkazov atď.) vylúčenie objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa,

  2. v trestnom stíhaní (absencia zavinenia, znalecký posudok atď.)

  3. náhrada škody a nemajetkovej ujmy (absencia predpokladov vzniku škody/ujmy)

  4. regres zo strany sociálnej poisťovne (jeden z predpokladov podľa § 238 ods. 7 zákona č. 461/2003 )

 

V prípade zodpovednosti za škodu Zákonníka práce sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti celkom:

 

  1. ak škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo

  2. ak si škodu spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť (§ 196 ods. 1 Zákonníka práce).

 

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že:

  1. postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,

  2. jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

  3. zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví (§ 196 ods. 2 Zákonníka práce).

 

V prípade akýchkoľvek otázok nás môžete kontaktovať TU.

 

 



Čítať viac

Kurzarbeit - finančná podpora zamestnávateľov v čase skrátenej práce

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

Zamestnávatelia môžu čerpať novú finančnú pomoc tzv. "Kurzarbeit". V zmysle prijatého zákona o podpore v čase skrátenej práce, budú mať zamestnávatelia od 01.03.2022 možnosť žiadať o novú finančnú podporu. Táto podpora im má poskytnúť čiastočnú úhradu nákladov na mzdy zamestnancov v období, kedy vplyvom vonkajších faktorov nastanú obmedzenia vo vykonávaní ich činnosti. Podmienky získania takejto finančnej podpory, jej výšku, časové obdobie a pod. si podrobne vysvetlíme v tomto článku.

 

Zámer novej právnej úpravy 

 

Nová právna úprava upravuje:​

  • poskytovanie podpory v čase skrátenej práce ​
  • čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora​
  • pri obmedzení činnosti zamestnávateľa​

Časom skrátenej práce sa rozumie čas od začatia obmedzenia činnosti zamestnávateľa vplyvom vonkajšieho faktora do skončenia obmedzenia činnosti zamestnávateľa.

Obmedzením činnosti zamestnávateľa sa rozumie prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.

Vonkajším faktorom sa rozumie faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom zamestnávateľom, najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci​.

Za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej činnosti, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia​.

Mimoriadnou okolnosťou sa rozumie okolnosť, ktorú môže vyhlásiť vláda Slovenskej republiky na základe zverejnenej informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol, a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy, že príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body​.

Zamestnancom sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere, alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu​.

 

Podmienky poskytnutia podpory​

 

Podpora sa poskytne tomu zamestnávateľovi, ktorý​

a) je v čase skrátenej práce,​

b) odviedol ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky, ktoré trvalo najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory, ​

c) neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory, ​

d) má​

  1. uzatvorenú písomnú dohoduso zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom (že zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory), alebo ​
  2. súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce s podaním žiadosti o poskytnutie podpory a ​

e) požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory. ​

Podmienka ustanovená podľa písm. b) sa považuje za splnenú, ak sú zamestnávateľovi povolené splátky dlžných súm poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a dlžná suma sa nestala splatnou​.

 

Postup pri žiadaní podpory

 

Podporu poskytuje 

  • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo ​
  • Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny​

Žiadosť o poskytnutie podpory​:

Podanie elektronickými prostriedkami, podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom​.

 

Žiadosť o poskytnutie podpory obsahuje

a) identifikačné údaje zamestnávateľa, a to:​

  1. názov, sídlo a identifikačné číslo, ak je právnickou osobou,​
  2. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak je fyzickou osobou,​

b) názov ekonomickej činnosti zamestnávateľa podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činnostía miesto jej vykonávania, ​

c) uvedenie vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa, ​

d) začiatok obmedzeniačinnosti zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa,​

e) počet zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa,

f) počet zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, 

g) údaje o zamestnancoch, na ktorých pracovné miesta zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory, a to: ​

  1. meno, priezvisko, identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia a identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca,​
  2. deň vzniku pracovného vzťahu,​
  3. ustanovenýtýždenný pracovný čas,​
  4. počet odpracovaných hodín v kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory,​
  5. počet hodín prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa v kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o poskytnutie podpory, ​
  6. sumu priemerného hodinového zárobku,​
  7. požadovanú sumu podpory za kalendárny mesiac, za ktorý žiada o poskytnutie podpory,​

h) celkovú požadovanú sumu podpory za kalendárny mesiac, za ktorý žiada o poskytnutie podpory, ​

i) číslo účtu zamestnávateľa vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej bankyalebo vedeného v Štátnej pokladnici. ​

Prílohy:

  • dohoda alebo súhlas rozhodcu podľa Zákonníka práce​
  • doklady preukazujúce skutočnosť uvedenú v písm. c/  (vonkajší faktor)

 

Suma a výplaty podpory

 

Podpora sa poskytuje:

  • na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca​
  • za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa ​
  • v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje​
  • najviac v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje​

 

Podpora sa v tejto v sume poskytuje na pracovné miesto zamestnanca:

a) ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácuv rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času, ​b) ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory trval najmenej jeden mesiac, ​

c) ktorému ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory neplynie výpovedná dobaalebo výpovedná lehota,​

d) ktorý má ku dňu podania žiadosti o poskytnutie podpory vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok a vyčerpaný kladný účet konta pracovného času, ak je u zamestnávateľa zavedené konto pracovného času, a zamestnávateľ ho nemôže preradiť na inú prácu v rámci dohodnutého druhu práce, ktorá nie je dotknutá obmedzením činnosti zamestnávateľa, a ​

e) na ktoré sa zamestnávateľovi na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevokpodľa osobitného predpisu (napr. zákon o službách zamestnanosti).

 

Podpora sa vypláca mesačne a je splatná nasledujúci pracovný deň po pripísaní finančných prostriedkov postúpených Sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu na samostatný účet poskytovateľa podpory​.

Podpora sa vypláca na účet zamestnávateľa uvedený v žiadosti o poskytnutie podpory​.

Podpora sa poskytuje v čase skrátenej práce, v úhrne najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov​.

Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory v prípade vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť, alebo ustanoviť poskytovanie podpory aj v období dvoch mesiacov po ich skončení .

 

Povinnosti zamestnávateľa

 

Zamestnávateľ je povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré mu bola poskytnutá podpora, najmenej dva mesiace po skončení kalendárneho mesiaca, za ktorý bola poskytnutá podpora​.

Povinnosť sa nevzťahuje na pracovné miesto, na ktorom došlo ku skončeniu pracovného vzťahu z dôvodov na strane zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný vrátiť podporu alebo jej časť, ak poskytovateľ podpory zamestnávateľovi

​a) odňal alebo znížil podporu alebo​

b) uložil povinnosť vrátiť podporu​

Zamestnávateľ je povinný vrátiť takúto podporu alebo jej časť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí alebo znížení podpory alebo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť podporu​.

 

 

Konanie o poskytnutie podpory

 

Poskytovateľ podpory rozhoduje:

  • o podpore​
  • o odňatí podpory​
  • o znížení podpory​
  • o povinnosti vrátiť podporu​

 

  • na konanie v prvom stupni je v mene ústredia príslušná konať komisia
  • komisia má sedem členov
  • členmi komisie sú traja zástupcovia ústredia, dvaja zástupcovia Ministerstva financií Slovenskej republiky a dvaja zástupcovia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky​
  • predsedom komisie je generálny riaditeľ ústredia​
  • predseda komisie vymenúva a odvoláva členov komisie​
  • členov komisie vymenúva a odvoláva predseda komisie na návrh príslušného ministra
  • podrobnosti o členstve v komisii a o spôsobe rokovania komisie upravuje rokovací poriadok, ktorý vydá ústredie
  • na konanie sa vzťahuje správny poriadok, ak nový zákon neustanovuje inak​
  • ak ide o pôsobnosť úradu (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny - v prípade podpory, ak k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa došlo vplyvom vonkajšieho faktora, ktorým je mimoriadna situácia, výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť), na konanie je miestne príslušný úrad, v ktorého územnom obvode ​

a) sa nachádza pracovné miesto, na ktoré zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory,​

b) má zamestnávateľ sídlo, ak je právnickou osobou, alebo miesto trvalého pobytu, ak je fyzickou osobou, ak zamestnávateľ žiada o poskytnutie podpory na pracovné miesta nachádzajúce sa v územných obvodoch viacerých úradov. ​

  • poskytovateľ podpory rozhodne o podpore do desiatich dní od začatia konania
  • rozhodnutie o podpore, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, sa vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytne podpora​
  • odvolanie proti rozhodnutiu o podpore nemá odkladný účinok
  • ak nerozhodne poskytovateľ podpory, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní proti rozhodnutiu o podpore, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu do desiatich dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania​
  • odvolací orgán rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o podpore do desiatich dní odo dňa doručenia odvolania odvolaciemu orgánu

 

Nový odsek 5 § 142 Zákonníka práce:

Ak zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa požiada o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce podľa osobitného predpisu (ďalej len „podpora v čase skrátenej práce“), zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku; ustanovenia odsekov 1 až 4 a § 250b ods. 6 o sume náhrady mzdy sa neuplatnia. Ak sa zamestnávateľovi neposkytne podpora v čase skrátenej práce na pracovné miesto zamestnanca, patrí zamestnancovi za čas trvania prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa prvej vety náhrada mzdy v sume podľa odsekov 1 až 4 alebo § 250b ods. 6.​

 

Dohoda vs. rozhodca

 

Ak podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce nie je dohoda (so zástupcami zamestnancov alebo zamestnancom), ide o spor o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.​

 

Spor o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce rieši rozhodca,​

  1. na ktorom sa strany sporu dohodnú, ak ide o spor medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, alebo​
  2. ktorého na žiadosť zamestnávateľa bezodkladne určí ministerstvo práce zo zoznamu rozhodcov, ktorý vedie podľa osobitného predpisu, ak sa zamestnávateľ a zástupcovia zamestnancov na osobe rozhodcu nedohodnú alebo ak ide o spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom a ak rozhodca súhlasí s prijatím riešenia sporu o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce. ​

 

  • rozhodca informuje o prijatí riešenia sporu o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce​
  • strany sporu o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce sú povinné rozhodcovi poskytnúť potrebnú súčinnosť; ak ide o spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, zamestnávateľ je povinný predložiť rozhodcovi stanovisko zamestnanca
  • rozhodca posúdi opodstatnenosť dôvodov zamestnávateľa na podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce a opodstatnenosť nesúhlasu zástupcov zamestnancov alebo zamestnanca​
  • rozhodca do desiatich dní od prijatia riešenia sporu o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce oznámi:​

a) stranám sporu (medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov), či súhlasí s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce, ​

b) zamestnávateľovi, ak ide o spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, či súhlasí s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom; zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť zamestnancovi. ​

 

Súhlas rozhodcu s podaním žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce nahrádza dohodu podľa § 142 ods. 5 Zákonníka práce. ​

Rozhodcovi patrí za riešenie sporu o podanie žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce odmena, na ktorej sa rozhodca dohodne so zamestnávateľom. Ak sa rozhodca nedohodne so zamestnávateľom na odmene, rozhodcovi patrí odmena 600 eur. ​

Odmenu rozhodcu uhrádza zamestnávateľ.​

 

Bližšie informácie a odpovede na Vaše otázky môžete získať na online webinári, ktorý sa uskutoční dňa 24.02.2022, alebo nás nezáväzne kontaktujte TU.

 

 



Čítať viac

Nová cookie lišta od 01.02.2022

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

V súvislosti s novým zákonom o elektronických komunikáciách č. 452/2021 Z. z. (ďalej tiež ako „nový zákon“) prichádzajú aj nové pravidlá vo vzťahu k súborom „cookie“ a to nielen v rozsahu, ktorý štátny orgán bude vykonávať dohľad a kontrolu dodržiavania nový pravidiel.

 

K základným zmenám právnej úpravy ako napr. realizovanie „emailingu“ formou priameho marketingu bez súhlasu, kto kontroluje a aké sú pokuty a pod. (písali sme v článku TU), pribudli zmeny v právnej úprave aj čo sa týka súborov cookie.

 

Podľa pôvodnej úpravy resp. zákona č. 351/2011 Z. z., ktorý stratí svoju účinnosť ku dňu 31.01.2022, bolo možné získať súhlas k spracúvaniu súborov cookie resp. informácií uložených v koncovom zariadení užívateľa aj na základe použitia príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu.

 

Podľa § 55 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z.:

 

„Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. ...“

 

Od 01.02.2022 sa bude teda poučenie resp. povinnosť informovať o získaní súhlasu k súborom cookie minimálne v tejto časti meniť.

 

Všetky weby, portáli, prezentačné stránky a pod., ktoré budú od 01.02.2022 používať alebo spracúvať súbory cookie napr. na účely vyhodnotenia návštevnosti stránky, zlepšenie funkčnosti, vykonávanie marketingu a pod. sú povinné spracovať nové poučenie (informačnú povinnosť), ktorú nový zákon priamo spája so zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a nariadením GDPR.

 

Počnúc dňom 01.02.2022 teda odporúčame každému prevádzkovateľovi webu, portálu a pod., aby posúdil a vyhodnotil:

  • či spracúva súbory cookie,
  • či sú takto spracúvané cookie aj osobnými údajmi,
  • či disponuje správnym právnym základom

(súhlas, oprávnený záujem, už zverejnené OÚ a pod.),

  • na aké účely tieto cookie spracúva,
  • po akú dobu ich spracúva,

a na základe toho použil správne nastavenie cookie lišty a s tým nadväzujúce splnenie informačnej povinnosti.  

 

Bližšie informácie a odpovede na Vaše otázky môžete získať na webinári, ktorý sa uskutoční dňa 25.01.2022, alebo nás nezáväzne kontaktujte TU.



Čítať viac

Zmeny v ochrane osobných údajov - nový zákon o elektronických komunikáciách od 01.02.2022

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Začiatkom roka 2022 čaká spoločnosti resp. všetkých podnikateľov veľa zmien v elektronickej komunikácii v „digitálnom svete“. My sa zameriame najmä na časť nového zákona, ktorá sa týka ochrany súkromia a osobných údajov a aj následkov nedodržania povinností. Mnohými spochybňovaný zákon o elektronických komunikáciách dostal zelenú a účinný bude už od 01.02.2022. Starý zákon t.j. zákon č. 351/2011 Z. z. stratí svoju účinnosť ku dňu 31.01.2022. Ako to už býva zvykom, pri nedodržaní nových zákonných povinností, môže uložiť úrad pokutu. Úrad je povinný uložiť pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností a to od 200 eur do 10 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie (v závislosti od toho ktorého porušenia nového zákona).

 

 

 

Nový zákon o elektronických komunikáciách č. 452/2021 Z. z. (ďalej tiež ako „nový zákon“), účinný od 01.02.2022 (okrem niekoľkých výnimiek), má 134 paragrafov a rozdelený do nasledovných deviatich častí:

Prvá časť: Základné ustanovenia

Druhá časť: Regulácia elektronických komunikácií

Tretia časť: Poskytovanie služieb

Štvrtá časť: Bezpečnosť a integrita verejných sietí a služieb

Piata časť: Ochrana súkromia a osobných údajov

Šiesta časť: Poskytovanie dotácií v odvetví elektronických komunikácií

Siedma časť: Dohľad

Ôsma časť: Sankcie

Deviata časť: Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

 

Vzhľadom na rozsah nového zákona a výšku sankcií pre firmy a podnikateľov, sa zameriame na piatu časť a to Ochrana súkromia a osobných údajov, ktorá sa týka podnikateľskej činnosti a to spracúvanie osobných údajov prostredníctvom priameho marketingu, cookies a pod. Nový zákon sa teda zaraďuje do oblasti právnej úpravy, kde patrí zákon o ochrane osobných údajov, nariadenia GDPR. V tomto článku sa nebudeme zoberať polemikami, či je v rozpore s ustanoveniami týchto zákonov alebo nie, na toto mal samozrejme prihliadnuť zákonodarca pri prijímaní zákona.

 

Poďme si teda priblížiť najdôležitejšie oblasti ochrany súkromia a osobných údajov v novom zákone. Nový zákon, podľa dôvodovej správy, definuje prevádzkové a lokalizačné údaje a podmienky ich spracúvania. Lokalizačnými údajmi sa okrem iného rozumejú aj údaje spracovávané službou (nielen sieťou), ktoré udávajú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Ukladanie alebo získanie prístupu k údajom uloženým v koncovom zariadení účastníka alebo užívateľa je možné len s predchádzajúcim súhlasom týchto osôb. Povinnosť sa netýka technického ukladania alebo prístupu výlučne pre potreby zabezpečenia prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to nevyhnutné pre služby informačnej spoločnosti.

 

Úprava ochrany súkromia a osobných údajov v novom zákone obsahuje ustanovenia, ktoré

  • vymedzujú kritériá, podľa ktorých sa posudzuje porušenie ochrany osobných údajov,
  • zavádzajú povinnosti podnikov prijať primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, viesť zoznam prípadov o porušení ochrany osobných údajov a pod.,
  • vymedzujú účel, na ktorý sa môžu osobné údaje využívať a čas, do kedy sa musia osobné údaje zlikvidovať,
  • upravujú povinnosť informovať o skutočných prípadoch narušenia bezpečnosti, ktoré viedli k ohrozeniu osobných údajov jednotlivcov,
  • atď.

 

Nevyžiadaná komunikácia

 

Veľmi zjednodušene napísané, nová úprava v oblasti nevyžiadanej komunikácie vyžaduje, aby príjemca elektronickej pošty mal možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie jeho kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe v prípade, že také použitie predtým neodmietol. Taktiež sa zakazuje zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú by mohol príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom (zákon o elektronickom obchode) a pod.

 

Oblasť právnej úpravy nového zákona sa teda v oblasti nevyžiadanej komunikácie podstatným spôsobom doplnila. Napr. priamo v § 116 ods. 5 nového zákona nájdeme odkaz na nariadenie GDPR, podľa ktorého je „preukázateľný súhlas“ akýkoľvek

  • slobodne daný,
  • konkrétny,
  • informovaný a
  • jednoznačný prejav vôle dotknutej osoby, ktorým formou vyhlásenia alebo jednoznačného potvrdzujúceho úkonu vyjadruje súhlas so spracúvaním osobných údajov.

 

Priamy marketing

 

Poďme však k úprave priameho marketingu, ktorý sa môže vykonávať na základe preukázateľného súhlasu ale aj bez súhlasu (po splnení zákonných predpokladov). Náležitosti preukázateľného súhlasu sme uviedli vyššie.

 

V zmysle nového zákona je priamym marketingom akákoľvek forma prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom.

 

K vykonávaniu priameho marketingu na základe súhlasu nový zákon hovorí, že je dovolené používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty a služby krátkych správ voči účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim preukázateľným súhlasom získaným pred kontaktovaním účastníka alebo užívateľa. Na účely získania predchádzajúceho súhlasu je zakázané používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty a služby krátkych správ (§ 116 ods. 4 nového zákona). Osoba, ktorej bol takýto súhlas udelený, je povinná uchovávať trvanlivý nosič, na ktorom je zaznamenaný preukázateľný súhlas účastníka alebo užívateľa, po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu účastníkom alebo užívateľom. Osoba vykonávajúca priamy marketing je pri získavaní súhlasu účastníka alebo užívateľa povinná uviesť údaj o spôsobe, akým je možné súhlas jednoducho odvolať. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek predchádzajúci súhlas odvolať alebo namietnuť volanie za účelom priameho marketingu alebo získania súhlasu.

 

Priamy marketing bez súhlasu

 

Čo sa však týka vykonávania priameho marketingu bez súhlasu, nový zákon to umožňuje len vo vzťahu

  • k zákazníkom toho, kto priamy marketing vykonáva alebo
  • k fyzickým osobám - podnikateľom alebo právnickým osobám, ktoré zverejnili svoje kontaktné údaje;

nový zákon konkrétne stanovuje: 

 

Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, a ak jeho kontaktné údaje na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom (napr. spotrebiteľské zmluvy podľa Občianskeho zákonníka) alebo ak ide o priamy marketing adresovaný na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou. Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom (podľa § 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z.z. - poskytovateľ služieb nesmie doručovať informácie komerčnej komunikácie elektronickou poštou, ak si ich príjemca služby vopred nevyžiadal.)

 

Kontroly a pokuty

 

Dohľad nad plnením povinností stanovených novým zákonom bude vykonávať Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej tiež ako „úrad“) a to prostredníctvom svojich poverených zamestnancov z vlastnej iniciatívy alebo prešetruje podnety tretích osôb.

 

Úrad je povinný uložiť pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností a to od 200 eur do 10 % z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie.

 

Ten, kto nie je podnikateľom a poruší alebo nesplní niektorú z povinností nového zákona, spácha priestupok; za tento priestupok úrad uloží pokutu od 200 eur do 20 000 eur.

 

Ak právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ za predchádzajúce účtovné obdobie nemala žiadny obrat alebo jej obrat nemožno vypočítať ani na základe informácií, ktoré predložila úradu, úrad uloží pokutu najviac do 300 000 eur.

 

Výška vyššie uvedených pokút je samozrejme viazaná na konkrétne paragrafové znenie zákona t.j. vyššie uvedené pokuty nemôžu byť ukladané ľubovôľou úradu.

 

Použité zdroje:

Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách

Dôvodová správa k zákonu č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách

 



Čítať viac

Nová povinnosť pre žiadateľov Prvej pomoci 2022 a Kurzarbeit sa odkladá

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

Ako vyplýva z novej právnej úpravy, ktorú prijala Národná rada SR v skrátenom legislatívnom konaní, termín účinnosti zákona o podpore v čase skrátenej práce sa presúva až na 1. marec 2022.

 

Zákon z 3. decembra 2021, č. 480/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov reaguje na núdzový stav vyhlásený dňom 25. novembra 2021 na obdobie 90 dní na území Slovenskej republiky, s tým súvisiaci vznik potreby zabezpečenia včasnej a adekvátnej pomoci pre zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré v dôsledku vyhláseného núdzového stavu prerušili alebo obmedzili svoju činnosť.

 

S poukazom na zachovanie kontinuity poskytovanej pomoci, ako aj s cieľom zabrániť vážnym hospodárskym škodám, sa posúva nadobudnutie účinnosti zákona o podpore v čase skrátenej práce na 1. marca 2022. Poskytovanie pomoci za mesiace január a február 2022 sa navrhuje zabezpečiť pokračovaním projektu na podporu udržania zamestnanosti podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti (Prvá pomoc).

 

Táto pomoc je nielen účinná, ale zamestnávatelia sú už na ňu zvyknutí a poznajú ju. Počas vrcholiacej krízy tak nebudú musieť podávať nové žiadosti. Vďaka tomu môžeme na úradoch plynulo pokračovať vo vyplácaní pomoci a spolupracovať so žiadateľmi podľa overeného postupu,“ ozrejmil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

 

S ohľadom na požiadavku ministerky spravodlivosti bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým došlo k úprave podmienok čerpania Prvej pomoci od januára 2022. Zmena zavádza pre zamestnávateľov – žiadateľov o podporu z Projektu Prvá pomoc povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora.

 

V súvislosti s potrebou zabezpečiť kontrolu subjektov, ktorým sú vyplácané verejné zdroje, je na príspevky vyplácané do 31. decembra 2021 zavedená právna fikcia, že u zamestnávateľa, ktorý prijíma príspevok v rámci projektov podľa § 54 ods. 1 písm. e) za oprávnené obdobie trvajúce do 31. decembra 2021, sa povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora považuje za splnenú. V prípade príspevkov vyplácaných za oprávnené obdobie trvajúce od 1. januára 2022 sa bude povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora posudzovať v súlade so zákonom o registri partnerov verejného sektora. Povinnosť budú musieť spĺňať subjekty, ktorým má byť za mesiace január a/alebo február 2022 na základe žiadosti/výkazu v príslušnom mesiaci poskytnutá finančná pomoc prevyšujúca sumu 100 000 eur, a subjekty, ktorým má byť za mesiace január a február 2022 poskytnutá súhrnná finančná pomoc prevyšujúca 250 000 eur. To znamená, že žiadatelia nebudú musieť byť zapísaní v registri partnerov verejného sektora, ak výška pomoci za január alebo február neprekročí 100 000 eur alebo súčet pomoci za január a február neprekročí 250 000 eur.

 

Musíte byť zapísaný v Registri partnerov verejného sektora? Spýtajte sa na nás TU

 

Zdroj:

 

MPSVaR SR

Zákon č. 480/2021 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov



Čítať viac

Povinnosť kontrolného mechanizmu zamestnávateľov od 29.11.2021 a odporúčaný postup

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

Aktualizované 26.11.2021

 

Vyhláška ÚVZ SR č. 264 zo dňa 24.11.2021 (ďalej tiež ako „Vyhláška“) stanovila zamestnávateľom podľa § 2 ods. 2 povinnosť vykonávať pravidelné kontroly tak, aby bola splnená podmienka vstupu len zamestnanca v režime OTP. Od pondelka t.j. 29.11.2021 teda musia zamestnávatelia podmieňovať vstup na pracovisko a do iných priestorov zamestnávateľa len zamestnancovi v režime OTP.

 

Ktorý zamestnanec alebo „dohodár“ (vrátane zmluvného vzťahu podľa Obchodného zákonníka ako napr. podľa § 269 tzv. manažérske zmluvy a pod.) je však v režime OTP?

 

Za zamestnanca alebo „dohodára“ v režime OTP sa na účely vyhlášky považuje:

a) osoba kompletne očkovaná,

b) osoba, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 v období pred nie viac ako 180 dňami,

c) osoba, ktorá je schopná sa preukázať negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 (napríklad RT-PCR test, LAMP test, antigénový test, nazálny test) nie starším ako 7 dní od odberu.

 

Aké potvrdenia je možné akceptovať?

Podľa Vyhlášky je možné akceptovať:

- potvrdenie o očkovaní proti ochoreniu COVID-19,

- potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 alebo

- potvrdenie o prekonaní ochorenia COVID-19, pričom vyššie uvedené potvrdenie je možné nahradiť digitálnym COVID preukazom EÚ, ak je vydaný; v opačnom prípade je potrebné tieto skutočnosti preukazovať dokladom, z ktorého je určiteľná identita preukazujúcej sa osoby.

 

Za kompletne očkovanú osobu sa na účely Vyhlášky považuje:

a) osoba najmenej 14 dní po aplikácii druhej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s dvojdávkovou schémou, avšak nie viac ako jeden rok po aplikácii poslednej dávky,

b) osoba najmenej 21 dní po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou schémou, avšak nie viac ako jeden rok po aplikácii poslednej dávky, alebo

c) osoba najmenej 14 dní po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ak bola prvá dávka očkovania proti ochoreniu COVID-19 podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19, avšak nie viac ako jeden rok po aplikácii poslednej dávky.

 

Za osobou, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 v období pred nie viac ako 180 dňami sa rozumie osoba, ktorá vie uvedenú skutočnosť preukázať na základe pozitívneho výsledku RT-PCR testu.

 

Výnimkou je prípad keď osoba na pracovisku alebo v iných priestoroch zamestnávateľa neprichádza do kontaktu s inou osobou.

 

Postup zamestnávateľov v skratke:

 

1. Zamestnávateľ poverí osobu, ktorá vykoná kontrolu zamestnancov a „dohodárov“ (z pohľadu ochrany osobných údajov odporúčame zabezpečiť záznam o poverení osoby podľa článok 29 a článok 32 ods. 4 nariadenia GDPR; pokiaľ kontroly vykoná externý dodávateľ tak Zmluvu o spracúvaní osobných údajov sprostredkovateľom podľa článku 28 nariadenia GDPR)

 

2. Poverená autorizovaná osoba (autorizovanou osobou sa podľa Manuálu MH SR rozumie osoba, ktorú poveril zamestnávateľ, aby dohliadala na riadne prevedenie antigénového samotestu zamestnancom a vykonala evidenciu jeho výsledku) zamestnávateľom podmieni vstup na pracovisko a do iných priestorov zamestnávateľa len zamestnancovi a „dohodárovi“ preukázaním sa režimu OTP (poverená autorizovaná osoba vykoná dohľad nad samotestovaním sa zamestnancov)

 

3. Ak sa zamestnanec alebo „dohodár“ nepreukáže režimom OTP, zamestnávateľ je povinný neumožniť mu vstup na pracovisko a do iných priestorov zamestnávateľa

 

4. Autorizovaná osoba vedie evidenciu testovaných zamestnancov. Otestovanej osobe sa vydá potvrdenie o vykonaní testu, ktoré je platné a záväzné pre účely podmieňovania vstupu na pracovisko a do iných priestorov zamestnávateľa. Vzor potvrdenia tvorí Prílohu Manuálu MH SR.

 

5. Ak zamestnávateľ neumožní vstup na pracovisko podľa bodu 3, môže zvoliť nasledovné možnosti

- prekážka na strane zamestnaca bez náhrady mzdy

- nariadenie dovolenky

- nariadenie/dohodnutie domáckej práce – dodatok k pracovnej zmluve

- pracovné voľno bez náhrady mzdy

- pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr

- prekážka na strane zamestnaca s náhradou mzdy

- a pod.

 

 

Dňa 26.11.2021 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zverejňilo na svojej webstránke https://www.mhsr.sk/manual manuál, jeho znenie je nasledovné:

 

Manuál Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pre zamestnávateľov na vykonanie testovania zamestnancov v prevádzkach podnikov na ochorenie COVID – 19

 

"S cieľom naplniť uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 688 zo dňa 24. 11. 2021 vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky tento manuál pre zamestnávateľov na vykonanie testovania zamestnancov (ďalej len „Manuál“).

 

Manuál je určený zamestnávateľom pre rýchlu orientáciu pri zabezpečovaní testovania zamestnancov vo svojich prevádzkach.

 

Základné informácie

  1. V týždni od 29. 11. 2021 sú zamestnávatelia povinní dodržiavať takzvaný OTP režim, podľa ktorého majú povolený vstup na pracovisko výlučne zamestnanci, ktorí sú očkovaní, prekonali ochorenie COVID-19 alebo sú testovaní.
  1. Pre účely tohto Manuálu sa za testovaného považuje taký zamestnanec, ktorý absolvoval antigénový samotest z nosa – nazálny antigénový samodiagnostický rýchlotest alebo zo slín (ďalej iba „antigénový samotest“) pod dohľadom autorizovanej osoby za posledných najviac 7 kalendárnych dní alebo iný test podľa § 1 písm. c) Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 264 zo dňa 24. 11. 2021, ktorou sa z dôvodu ochrany verejného zdravia nariaďuje dočasné opatrenie pre vstup zamestnancov na pracovisko zamestnávateľa. Osoby, ktoré sa otestujú cez mobilné odberové miesta (ďalej len MOM), sa taktiež považujú za testované osoby podľa tohto Manuálu (viď. aj bod 14). 
  1. Zoznam akceptovaných diagnostických testov na COVID-19 je sprístupnený na webovej stránke Európskej komisie:  https://covid-19-diagnostics.jrc.ec.europa.eu/.
  1. Tento Manuál je platný do 31. 12. 2021. V závislosti od vývoja pandémie rozhodne vláda Slovenskej republiky o jeho ďalšej platnosti.

Obstaranie antigénových samotestov

  1. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočný počet antigénových samotestov, vhodný priestor na testovanie a poverí autorizovanú osobu dohľadom nad samotestovaním sa zamestnancov.
  1. Antigénové samotesty sú dostupné v lekárňach, v iných obchodných spoločnostiach alebo pri množstvách nad 1 000 kusov priamo u distribútora liekov.
  1. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky opatrením, na základe ust. § 20 ods. 3 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách, stanoví regulovanú koncovú cenu vo výške najviac 5,- eur vrátane DPH za jeden antigénový samotest (na základe § 11 ods. 1 zákona č. 18/1996 o cenách).
  1. Zamestnávateľ uskladní antigénové samotesty predpísaným spôsobom podľa návodu výrobcu.
  1. Osobné ochranné prostriedky potrebné na výkon samotestovania v zmysle platnej legislatívy zabezpečuje zamestnávateľ vo vlastnej réžii.
  1. Likvidáciu odpadu v zmysle platnej legislatívy zabezpečuje zamestnávateľ vo vlastnej réžii.
  1. Subjektom hospodárskej mobilizácie pre účely dodávok samotestov je spoločnosť UNIPHARMA – 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, e-mail: unipharmaba@unipharma.sk, tel. č.: +421 2 682 019 10. 
  1. V prípade potreby doplňujúcich otázok je možné tieto zaslať na e-mailovú adresu: testovaniefiriem@mhsr.sk.

Testovanie zamestnancov

  1. Autorizovanou osobou sa rozumie osoba, ktorú poveril zamestnávateľ, aby dohliadala na riadne prevedenie antigénového samotestu zamestnancom a vykonala evidenciu jeho výsledku.
  1. Ak sa zamestnanec dal pretestovať prostredníctvom MOM, tak sa preukáže vystaveným dokladom z MOM alebo prostredníctvom mobilnej aplikácie, do ktorej jej bol zaslaný výsledok testovania. Autorizovaná osoba si zaznamená výsledok testu do evidencie v súlade s bodom 18 tohto Manuálu.
  1. Návod na vykonanie antigénového samotestu je spravidla súčasťou balenia antigénového samotestu. Vzorový návod vydaný Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky na použitie antigénového samotestu je uvedený tu:

https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/tlacove_spravy/coronavirus/samodiagnosticky-test-navod-na-pouzitie.pdf 

https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/tlacove_spravy/coronavirus/Sprievodca-samotestovanie-Covid-19.pdf.

  1. Ak je zamestnanec otestovaný na ochorenie COVID-19 s pozitívnym výsledkom antigénového samotestu, bezodkladne postupuje podľa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 252 zo dňa 7. 10. 2021, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k izolácií osôb pozitívnych na ochorenie COVID-19 a karanténe osôb, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, ktorá je uvedená tu: 

https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4078%3Avyhlaky-uvz-sr&catid=223%3Auradna-tabua&Itemid=144.

  1. V prípade potreby absolvuje zamestnanec poučenie autorizovanou osobou.
  1. Autorizovaná osoba vedie evidenciu testovaných zamestnancov v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum testovania a výsledok testovania.
  1. Výsledky testov sú sprístupnené otestovanej osobe po predložení občianskeho preukazu. Otestovanej osobe je vydané potvrdenie o vykonaní testu označené podpisom autorizovanej osoby s uvedením výsledku testovania, ktoré je platné a záväzné pre účely dočasného opatrenia pre vstup zamestnancov na pracovisko zamestnávateľa. Vzor potvrdenia tvorí Prílohu tohto Manuálu.

Finančná náhrada

  1. Náklady na antigénový samotest budú kompenzované zo strany štátu sumou vo výške 5,- eur na každého otestovaného zamestnanca.
  1. Náklady spojené s testovaním budú kompenzované zo strany štátu sumou vo výške 1,- eur na každého otestovaného zamestnanca jedenkrát týždenne.
  1. Náklady spojené s testovaním zamestnancov prostredníctvom MOM budú kompenzované zo strany štátu sumou vo výške 6,- eur na každého otestovaného zamestnanca jedenkrát týždenne.
  1. Náklady v zmysle bodov 20, 21 a bodu 22 tohto Manuálu budú kompenzované zo strany štátu zamestnávateľovi za obdobie od 29. 11. 2021 do 31. 12. 2021 za skutočne vykonané antigénové otestovanie zamestnanca pod dohľadom autorizovanej osoby a následne uvedené v evidencii podľa bodu 18 tohto Manuálu. Náklady budú kompenzované za maximálny počet 5 kusov antigénových samotestov na jedného neočkovaného zamestnanca a/alebo zamestnanca, ktorý neprekonal ochorenie COVID-19.  
  1. Náklady na testovanie, vynaložené v súvislosti s testovaním zamestnancov nad rámec tohto Manuálu (vyššia frekvencia testovania, iné osoby, iný typ testov, atď.) znáša zamestnávateľ.
  1. O finančnú náhradu žiada zamestnávateľ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky spôsobom, ktorý bude oznámený do konca decembra 2021. 
  1. O finančnú náhradu žiada zamestnávateľ v mesiaci január 2022 za všetky vykonané samotestovania jednorazovo.
  1. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uhradí finančnú náhradu na základe doručenej žiadosti."

Príloha

Potvrdenie o výsledku testovania

 



Čítať viac

Nové pravidlá pre zamestnávateľov na kontrolu COVID-19 na pracovisku

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Dňa 12.11.2021 prijala NR SR v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý novelizuje aj Zákonník práce. Po podpise prezidentky nadobudne účinnosť.

 

Z novej právnej úpravy vyplýva, že pokiaľ zamestnanci nebudú akceptovať pravidlá zamestnávateľa, novelizovaný Zákonník práce umožní zamestnávateľom nevpustiť ho na pracovisko a klasifikovať to ako prekážku na strane zamestnanca t.j. bez náhrady mzdy.

 

Zamestnanec sa pri vstupe na pracovisko alebo do priestorov zamestnávateľa musí preukázať:

 

- očkovaním proti ochoreniu COVID-19 alebo

- potvrdením o prekonaní ochorenia alebo

- negatívnym výsledkom testu.

 

Pokiaľ zamestnanec nie je očkovaný proti ochoreniu COVID-19 a nedisponuje ani potvrdením o prekonaní ochorenia, musí predložiť negatívny výsledok testu, ktorý si zabezpečí sám alebo mu ho zabezpečí zamestnávateľ.

 

Ak sa zamestnanec nepreukáže ani jedným z vyššie uvedených dokladov, zamestnávateľ to bude kvalifikovať ako prekážka v práci na strane zamestnanca a to bez náhrady mzdy. Samozrejme zamestnávateľ sa môže dohodnúť aj na inom režime ako napr. čerpaní dovolenky, náhrade mzdy, domáckej práce a pod., avšak takáto alternatívy nie sú povinnosťou ale len možnosťou zamestnávateľa.

 

Zbieranie týchto údajov zamestnancov, týkajúcich sa ich zdravia (doklady súvisiace s ochorením COVID-19), musí zamestnávateľ vykonávať v súlade so zákonnou úpravou ochrany osobných údajov (nariadenie GDPR a zákon č. 18/2018 Z. z.) t.j. musí upraviť aj dokumentáciu GDPR napr. informačnú povinnosť pre zamestnancov a pod.

 

V praxi však bude musieť zamestnávateľ vyriešiť najrôznejšie situácie, ktoré môžu vzniknúť ako napr. ak zamestnanec doklad predloží až počas pracovnej zmeny (tým sa zmení právna kvalifikácie situácie) zamestnávateľ musí vyhodnotiť, či predloženie dokladu bude mať za následok, že prekážka v práci odpadla t.j zvyšnú časť pracovnej zmeny zamestnanec odpracuje alebo to bude prekážka v práci na strane zamestnanca na celú pracovnú zmenu (keďže už prácu nie je možné vykonať vôbec, nakoľko pracovná zmena už začala) a pod.

 

Nová právna úprava a jej okamžitá aplikácia do praxe otvára veľa otázok, preto sme sa rozhodli čo najskôr realizovať webinár, kde si popíšeme nové pravidlá ako riešiť rôzne situácie, aké dokumenty musí zamestnávateľ prijať a pod. Viac informácii nájdete TU

 



Čítať viac

Ako zachrániť firmu v mimoriadnej situácii

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Ako zachrániť firmu v mimoriadnej situácii (právny pohľad na optimalizácie vo firme)

 

Tretia vlna ešte nedosiahla svoj vrchol a už sa médiami prehnali informácie o štvrtej vlne začiatkom roka 2022. Čaká nás opäť ťažké obdobie, ktoré chceme prežiť, samozrejme aj v biznise. V nižšie uvedených kapitolách sa budeme snažiť predostrieť skúsenosti z posledných „dvoch vĺn“, aby všetky možné aj nemožné záchranné brzdy mali zákonný rámec a Váš biznis nepoložil napr. nesprávny (nezákonný) postup s negatívnym dopadom počas alebo po odznení mimoriadnej situácie.

 

Možnosti, skúsenosti, odporúčané postupy z prvých dvoch vĺn ako ochrániť firmu sme zhrnuli do týchto 5 „optimalizačných“ kapitol:

 

  1. zmluvy a záväzky
  2. pohľadávky a dlhy
  3. príspevky, dotácie a úvery
  4. pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami
  5. daňové optimalizácie

 

1. Zmluvy a záväzky

(zrušenie, skrátenie, okamžité skončenie zmluvy, zníženie alebo zvýšenie odmeny/provízie atď.)

 

V prvom rade musí spoločnosť alebo podnikateľ zvážiť, či je aj naďalej schopný počas pandémie dodávať služby/tovar v kvalite a množstve tak ako predtým, keďže mohli nastať výrazné problémy ako napr. nemá kto pracovať, neprišli komponenty, ktoré potrebujete na poskytnutie služby/vyrobenie tovaru a pod. V takýchto prípadoch nie je čo „špekulovať“; je potrebné rokovať o dodatku k zmluve o zmene podmienok (ak samotná zmluva, ktorá je uzavretá, nedáva odpoveď na riešenie situácie). Odporúčame, aby dodatok resp. zmena podmienok zmluvy nezostala len v rovine ústne dohody (aj emailová forma dohody/dodatku spĺňa zákonné kritéria písomnej formy); keďže ústne dojednanie si môže neskôr niekto vykladať ako mu to práve príde vhod (ústna dohoda je v prípade absencie preukázateľného dôkazu len tvrdenie proti tvrdeniu).

 

Predtým ako začnete rokovať o zmene podmienok zmluvy (či už je to zmluva o dodávke služieb, zmluva o dielo a pod), preštudujte si ustanovenia uzavretej zmluvy. Medzi nimi môžete nájsť možnosti vypovedania zmluvy, odstúpenia od zmluvy, podmienky zníženia/zvýšenia odmeny a pod. Pokiaľ by aj ustanovenia zmluvy nedávali odpoveď ako „napasovať“ ukončenie/skrátenie zmluvy príp. skrátenie/predĺženie splatnosti, môže Vám pomôcť zákon, napr. právne predpisy stanovujú, že:

  • ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne, alebo
  • ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť a ak zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka,
  • a pod.

 

Čo sa týka novo uzatváraných zmlúv, určite je vhodné a odporúčané doplniť také ustanovenia zmluvy, ktoré môžu Vašu spoločnosť v prípade neskorších problémov ochrániť; zjednodušene napísané napr. ak bude vyhlásený „lockdown“ tak má spoločnosť právo/možnosť na xxxxxx .  

 

Taktiež odporúčame rokovať o zmene výšky nájomného, posunutie lehoty splatnosti, odpustenie časti výšky nájmu a od. Možnosti pre ten ktorý zmluvný záväzok nám určuje priamu zmluva alebo zákon; možností je samozrejme viac ako sme napísali v týchto pár riadkoch. Bližšie si túto kapitolu popíšeme v pripravovanom webinári.

 

Odporúčania k tejto kapitole:

- sumarizujte všetky zmluvné vzťahy Vašej spoločnosti

- zhodnoťte Vaše možnosti – dodávateľské a odberateľské

- zmluvné vzťahy optimalizujte (predĺžiť/skrátiť/prerušiť/skončiť/oddialiť a pod.)

- s optimalizáciou začnite posúdením ustanovení v každej zmluve

- ak zmluva nedáva možnosti riešenia, postupujte podľa zákonných možností

- pokiaľ zmluva ani zákon nedáva riešenia, začnite rokovať s druhou stranou

- nové zmluvy uzatvárajte s klauzulou, ktorá počíta s krízovými riešeniami

- začnite čím skôr

 

2. Pohľadávky a dlhy

(ručiteľský záväzok konateľa, uznanie záväzku, splátkový kalendár, odklad splátok atď.)

 

Tieto riadky nie sú venované predpokladom a povinnosti štatutárneho zástupcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a pod., ale ako môže spoločnosť dosiahnuť vymoženie pohľadávky resp. ako zabráni podaniu návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo žaloby o zaplatenie pre nezaplatenie finančnej sumy v lehote splatnosti.

 

Nenapíšeme nič nové ak uvedieme, že aj v podnikateľskom prostredí sa oplatí predvídať. Ak zistíte, že termín splatnosti odmeny/provízie sa neodvratne blíži a pretrvávajúca pandémia Vám môže zahatať cestu zaplatiť na čas, požiadajte o odklad splátok. Samozrejme podanie žiadosti nezaručuje automaticky kladný výsledok. Vždy je to však vhodnejšie ako sa zmluvnému partnerovi skrývať a zatajovať, keďže dlh si Vás počká, naviac aj s úrokmi príp. zmluvnou pokutou. Ak ste v opačnej situácii a máte pohľadávku, ktorá Vám má byť zaplatená a Váš odberateľ nevie platiť načas, môžete uzavrieť splátkový kalendár (odporúčame ustanovenie o tom, že pri omeškaní sa čo i len s jednou splátkou, bude celý dlh splatný) ideálne aj s ručiteľským záväzkom konateľa (podľa § 303 a nasl. ObZ), ktorý ručí svojím osobným majetok za splatenie dlhu spoločnosťou.

 

Ak ste v situácii, že Vašej spoločnosti dlžník dlh nezaplatil, môžete podať návrh na vydanie platobného rozkazu, z ktorého sa môže stať exekučný titul doslova za niekoľko dní (podľa § 7 zákona č. 307/2016 Z. z. súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia všetkých podmienok). Samozrejme toto sa môže stať aj Vašej spoločnosti, ak ste v opačnom postavení.  

 

Písomné znenie dokumentov ako ručiteľský záväzok konateľa, uznanie záväzku, splátkový kalendár, odklad splátok atď., musí spĺňať zákonné predpoklady, aby získanú úľavu nevystriedal exekučný titul z dôvodu neplatnosti právneho úkonu. Bližšie si túto kapitolu popíšeme v pripravovanom webinári.

 

Odporúčania k tejto kapitole:

- zosumarizujte si Vaše pohľadávky a dlhy

- reálne zhodnoťte Vaše možnosti

- ak Vám nezaplatili načas, žiadajte záruky napr. uznanie záväzku, ručiteľský záväzok a pod.

- žiadajte aspoň čiastkové platby

- ak nie ste Vy schopný platiť načas, žiadajte v predstihu odklad, splátkový kalendár a pod.

- nezatajujte sa (hrozí exekučný titul, úroky, vyhlásenie konkurzu a pod.)

- začnite čím skôr

 

3. Príspevky, dotácie a úvery

 

Netvrdíme, že príspevky, dotácie, úvery a pod. poskytované štátom alebo Európskou úniou, dokážu sami o sebe zachrániť firmu, v spojení s inými opatreniami však môžu byť účinnou záchrannou brzdou. Bez ohľadu na momentálnu situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19, spoločnosti a podnikatelia majú možnosť získať rôzne granty, dotácie a pod.; nižšie uvádzame  len niekoľko:

 

- projekt „Chyť sa svojej šance“ podporuje vznik pracovných miest a rozbeh podnikania,

- podpora pre začínajúce SZČO,

- finančný príspevok aj na mentora,

- podpora zamestnávania znevýhodnených uchádzačov,

a pod.

 

Národné podnikateľské centrum (Slovak Business Agency) zverejnilo mimoriadnu ponuku, ktorá platí do 30. novembra 2021 ohľadom získania mikropôžičky za ešte výhodnejších podmienok. Mikropôžičkový program v tejto súvislosti ponúka podnikateľom možnosť získať úver na podnikanie za ešte výhodnejších podmienok. Podnikatelia, ktorí si podajú žiadosť o mikropôžičku do 30.11.2021 môžu získať finančné prostriedky až do výšky 50 000 € so splatnosťou do 4 rokov a k tomu benefity – odklad splátok na 6 mesiacov a nižší úrok.  

 

Čo sa týka podpory na základe finančných príspevkov a dotácii v súvislosti s ochorením COVID-19, naďalej je možné žiadať ich prostredníctvom Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR naďalej poskytuje „prvú pomoc“ zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom prostredníctvom 4 opatrení (napr. príspevok na náhradu mzdy zamestnanca vo výške 80 % hrubej mzdy, najviac 880 € / 1 100 €). Ministerstvo dopravy a výstavby SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku „pomoc de minimis“ s dátumom uzavretia výzvy do 31. 3. 2022. Cieľom výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku – pomoc de minimis je poskytnúť finančný príspevok pre pokrytie časti fixných nákladov, ktoré oprávnení žiadatelia museli vynaložiť v čase ich núteného uzatvorenia z dôvodu opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a v čase po opätovnom spustení ich prevádzky, keď sa prejavili negatívne dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 na fungovanie zariadení cestovného ruchu.

 

4. Pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami

(Náhrada mzdy vo výške 100%, 80%, 60%, 50%, 0%, možnosti skončenia PP atď.)

 

Zamestnanec má za vykonanú prácu nárok na mzdu, ktorou živí seba a svoju rodinu. Optimálna situácia je keď sa firme darí, všetci sú spokojní... Počas mimoriadnej situácie z posledných dvoch rokov však takúto optimálnu situáciu väčšina z nás neprežíva.

 

Nie je jedno, či má zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 100% alebo 0%, tobôž nie ak ide o viacerých zamestnancov. Počas lockdownu resp. núdzového stavu boli u niektorých zamestnávateľov situácie, kedy si niektorí zamestnanci nárokovali náhradu mzdy z dôvodu, že sa nezúčastnili testovania. Zamestnávateľ nemôžu nútiť zamestnanca nechať sa testovať, ale na druhej strane zamestnanec nemá právo na náhradu mzdy, ak sa nedá testovať kvôli rozporu s jeho vnútorným presvedčením a zamestnávateľ mu neumožní vstúpiť na pracovisko, prípadne to zamestnávateľovi ani nedá vedieť. Nebolo to jeden krát, kedy zamestnanec žiadal náhradu mzdy vo výške 100% z tohto dôvodu, neuvedomujúc si skutočnosť, že v takomto prípade sa jedná o občiansku povinnosť a teda pracovné voľno bez náhrady mzdy (§ 136 ods. 1 ZP, § 141 ods. 1 ZP, § 250b ods. 5 ZP). Dokonca, ak sa zamestnanec neospravedlní t.j. neuvedie dôvod svojej absencie v práci, zamestnávateľ môže vyvodiť dôsledky (písomne upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a pod.).

 

Zákonník práce v súvislosti s pandémiou prijal niekoľko dočasných ustanovení (v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní), ktorými chcel spružniť pracovnoprávne vzťahy. Medzi ne patrí napr. § 252o ZP podľa ktorého je možné predĺžiť pracovný pomer na určitú dobu jedenkrát a najviac o jeden rok t.j. spolu teda 3x a najviac na 3 roky, ak spočítame aj možnosti podľa § 48 ods. 2 ZP. Ďalej napr. novelizované ustanovenie podľa § 250b ZP, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky s povinným oznámením najmenej dva dni vopred (po splnení zákonných predpokladov).

 

V situácii keď zamestnávateľ nevie, či bude potrebovať pracovné sily, aj povedzme o mesiac (podľa toho ako sa vyvinie pandemická situácia), je vhodné dohodnúť skúšobnú dobu v novo uzatváranej pracovnej zmluve. Zamestnávateľ tak môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, v prípade poklesu objednávok a pod., aj bez udania dôvodu vo veľmi krátkej dobe (Zákonník práce spomína 3 dňovú lehotu, táto lehota je však poriadková t.j. jej nedodržanie nespája s neplatnosťou).

 

Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že budú postupovať podľa § 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce t.j. zamestnanec bude mať v určitom období (napr. keď mu zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu) pracovné voľno s náhradou mzdy s tým, že obdobie za ktoré poberal náhradu mzdy a nepracoval, odpracuje neskôr (v súlade so Zákonníkom práce dodržiavať nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni atď.)

 

Zákonník práce vo svojich ustanoveniach taxatívne uvádza situácie kedy má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 100%, alebo 80%, alebo 60%, alebo 50%, alebo 0%. Zamestnávateľ aj zamestnanec má 4 možnosti skončenia pracovného pomeru, ak už nie je možné v pracovnom pomere zotrvať (dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe). Pri skončení pracovného pomeru je nevyhnutné postupovať zákonným spôsobom, v opačnom prípade to môže skončiť prehratým súdnym sporom a povinnosťou vyplatiť náhradu mzdy za 36 mesiacov. V tomto prípade sa následky môžu prejaviť aj po niekoľkých rokoch po skončení mimoriadnej situácie.  Bližšie si túto kapitolu popíšeme v pripravovanom webinári.

 

Odporúčania k tejto kapitole:

- zvážte akú pracovnú silu potrebujete

- zvoľte vhodnú formu spolupráce (živnostník vs. zamestnanec)

- ak zamestnancom nie je možné prideľovať prácu, zvoľte zákonnú náhradu mzdy 100%, 80%, 60%, 50%, 0%,

- pri skončení pracovného pomeru postupujte zákonným spôsobom

- nové pružné spolupráce (živnosť, skúšobná doba, PP na určitú dobu, skrátený úväzok a pod.)

- začnite čím skôr

 

5. Daňové optimalizácie

 

K daňovým optimalizáciám je v prvom rade potrebné uviesť, že musia byť obhájiteľné resp. dostatočne uveriteľné, reálne a poctivé. Nielen nadnárodné spoločnosti s obratom v desiatkach miliónov eur dokážu efektívne daňovo optimalizovať; daňové optimalizácie môžu zachrániť „podnikateľský život“ aj malým slovenským spoločnostiam a podnikateľom. Bez ohľadu na veľkosť spoločnosti alebo podnikateľa, musí byť daňová optimalizácia postavená na pevných základoch, keďže hranica medzi daňovou optimalizáciou a daňovým podvodom, môže byť tenká, nakoľko spoločnosti ňou môžu ušetriť aj desiatky percent ročne na daniach alebo odvodoch. Vhodnosť, legitímnosť a formu daňovej optimalizácie nebudeme zovšeobecňovať na všetkých podnikateľov a spoločnosti, keďže v každom konkrétnom prípade záleží od predmetu podnikania, uzavretých obchodoch, forme „zamestnávania“ atď., preto každá spoločnosť a podnikateľ musí náležite zvážiť a posúdiť voľbu daňovej optimalizácie.

 

 

Rada na záver: Nespoliehajte sa, že štátne kontroly sa počas tohto obdobia nevykonávajú. Spoločnosť resp. podnikateľ musí konať zákonným spôsobom v každej situácii (v článku poukazujeme len na zákonné možnosti) a teda daňový úrad, inšpekcia práce, policajný vyšetrovateľ, obchodná inšpekcia, NAKA a pod. Vám môže do prevádzky zavítať aj zajtra.

 

Zákonné možnosti a postupy, vzory žiadostí, zmlúv a iných dokumentov budeme prezentovať v našom pripravovanom webinári.

 

 



Čítať viac

Môže alebo musí zamestnávateľ nariadiť povinné testovanie?

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

Je v poriadku, ak zamestnávateľ príjme vnútorný predpis, ktorým upraví možnosť testovania zamestnancov na ochorenia COVID-19? Dôvodov prečo by tak mohol spraviť je viac, najmä ochrana zdravia zamestnancov, prevencia, zabránenie nevyspytateľného nárastu ochorenia COVID-19 u zamestnancov a s tým súvisiace zachovanie prevádzky zamestnávateľa a pod.

 

Prijatie vnútorného predpisu, ktorým zamestnávateľ dáva zamestnancom možnosť nechať sa testovať na ochorenie COVID-19 je bez pochyby v súlade so zákonom. Je však v súlade so zákonom ak zamestnávateľ nariadi zamestnancom povinné testovanie na ochorenie COVID-19? Novo prijatá právna úprava (novela zákona č. 355/2007 Z.z., vyhlášky ÚVZ SR) podmieňuje splnením určitých predpokladov len vstup do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstup na hromadné podujatia; vstup na pracovisko alebo do priestorov zamestnávateľa sa však týmto zákonom výslovne neupravuje. Je však potrebné, aby novela zákona č. 355/2007 Z.z. a vyhlášky ÚVZ SR výslovne uvádzali aj zamestnávateľa resp. vstup na pracovisko alebo do priestorov zamestnávateľa, keď možnosť stanoviť podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia umožňuje zamestnávateľom osobitný zákon č. 124/2006 Z.z.?

 

Základnou otázkou teda je, či úmyselné vynechanie pracoviska a priestorov zamestnávateľa v novele zákona č. 355/2007 Z.z. a nových vyhlášok ÚVZ SR je z dôvodu, že

(1) podmienky BOZP môže zamestnávateľ upraviť na základe osobitného zákona č. 124/2006 Z.z. a teda nie je potrebné to explicitne upravovať právnou úpravou  alebo z dôvodu, že

(2) zamestnancov na pracovisku netreba chrániť (keďže novela a vyhlášky ÚVZ SR nás majú „chrániť“ pri vstupe do prevádzok zariadení a hromadných podujatí).

 

Prikláňame sa skôr k tej prvej možnosti. Už v ustanovení § 1 zákona č. 124/2006 Z.z. (ďalej tiež „zákon o BOZP“) sa dočítame, že tento zákon ustanovuje

- všeobecné zásady prevencie,

- základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a

- základné podmienky na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa § 5 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný prijať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií.

 

Z tohto pohľadu nie je teda otázkou dňa, či zamestnávateľ môže alebo nemôže vyžadovať od zamestnanca výsledok testu na ochorenie COVID-19, ale či nevyžadovanie výsledku testu na ochorenie COVID-19 zo strany zamestnávateľa, a tým povolenie vstupu na pracovisko a priestorov zamestnávateľa v zásade "kohokoľvek", nie jeho porušením základnej povinnosti z pohľadu zákona BOZP (vychádzajúc z premisy, že prevádzkovateľ priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a hromadných podujatí má zákonné splnomocnenie na vyžadovanie potvrdenia o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19 podľa zákona č. 355/2007 Z.z., pričom analogicky by mala táto povinnosť vyplývať aj zamestnávateľovi na prijatie podobných opatrení podľa zákona o BOZP; v opačnom prípade by sme museli pripustiť, že chrániť je potrebné len osoby v prevádzkach zariadení a hromadných podujatiach, ale zamestnancov na pracovisku už chrániť netreba).

 

Viac sa tejto téme a možnosti prijať vnútorný predpis zamestnávateľa budeme venovať na online školení – bližšie informácie TU a videopozvánka TU

 

 



Čítať viac

Zamestnávateľ vs. „očkovací zákon“ – možnosti, zákazy, obmedzenia

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

 

V súvislosti s médiami skloňovaným „očkovacím zákonom“ je potrebné v prvom rade poukázať na novelu zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá doplnila ustanovenie § 48 ods. 4 a to tak, že: Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú:

 

z) dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19; potvrdenie, ktorým sa osoba preukazuje musí byť platné v zmysle nariadeného opatrenia,

 

aa) ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. 

 

Podľa dôvodovej správy, touto právnou úpravou sa stanovuje možnosť ÚVZ SR v rámci protiepidemických opatrení reflektovať GreenPassy, t.j. zaočkovanie, prekonanie ochorenia COVID-19 alebo absolvovanie negatívneho otestovania (testovanie v predmetnom zákone už v istej forme je reflektované a umožňuje zohľadňovať pri Vyhláškach ÚVZ) pri tvorbe protipandemických opatrení. Oproti povinnému preukazovaniu sa dokladom o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo negatívnym testom na prítomnosť ochorenia COVID-19, je (každé) očkovanie spojené s markantnejším zásahom do základných práv a slobôd – do telesnej integrity, súkromia i presvedčenia, ochrany zdravia a pod. obyvateľov. Navyše očkovanie je v Slovenskej republike dobrovoľné, zákon (ani ten o verejnom zdraví) s ním ako s nástrojom boja proti ochoreniu COVID-19 nepočíta. Bez zákonného splnomocnenia (na takéto zohľadnenie) pri súčasnej zákonnej úprave ÚVZ SR nesmie vydať takúto Vyhlášku zohľadňujúcu očkovanie ako „priepustku“ k službám.

 

Ďalej podľa dôvodovej správy, právny benefit (napr. plný vstup do prevádzky a na hromadné podujatia a pod.) pre zaočkovaných jednak predpokladá podstatnejší zásah do telesnej integrity a súkromia, ktorého podstúpenie musí dotyčná osoba preukázať pre účely využitia benefitu, pričom očkovanie chráni v prvom rade zaočkovaného pred ochorením alebo jeho ťažkým priebehom, nevypovedá primárne o potenciálnej infekčnosti alebo neinfekčnosti osoby voči tretím osobám (čiže ani dosahovaním legitímneho cieľa ochrany zdravia tretích osôb sa nedá primárne argumentovať). Zohľadnenie očkovania pri povolení využívania istých služieb týmto obyvateľom (oproti neočkovaným) aj počas pandémie musí byť upravené primárne zákonom (aspoň vo všeobecnej rovine).

 

Vyššie uvedená novela zákona sa teda priamo dotýka „priepustky“ len

- do prevádzkových priestorov zariadení,

- a vstupu na hromadné podujatia

a v kontexte prijatých nových vyhlášok dňa 12.08.2021

- 240/2021 V. v. SR VYHLÁŠKA Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok,

- 241/2021 V. v. SR VYHLÁŠKA Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam hromadných podujatí,

sa zamestnávateľ spomína len v súvislosti so zariadením spoločného stravovania, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním na mieste pokrmov alebo nápojov na pracoviskách. Zákonné splnomocnenie v novele zákona č. 355/2007 Z.z. a ani vo vyhláške ÚVZ SR k úprave vstupu na pracovisko zamestnávateľa nie je explicitne uvedené.

 

 

V kontexte vyššie uvedeného je ku dňu 13.08.2021 t.j. k súčasnej platnej a účinnej právnej úprave možno zaujať nasledovné stanovisko k nižšie uvedeným otázkam:

 

 

1. Môže zamestnávateľ zamedziť vstup do priestorov spoločnosti nezaočkovaným zamestnancom?

Vo všeobecnosti v súčasnosti k tomu nie je žiadne zákonné splnomocnenie t.j. nemôže, a to z dôvodu, že sa (i.) legitímne nevie dostať k informácii o zaočkovaní a nezaočkovaní zamestnanca, to môže len na základe dobrovoľnosti a súhlasu zamestnanca (ak by túto informáciu zamestnávateľ od zamestnanca vyžadoval, bol by to zásah do základných práv a slobôd – do telesnej integrity, súkromia i presvedčenia zamestnancov) a tiež z dôvodu, že (ii.) absentuje zákonné splnomocnenie na prijatie vyhlášky, ktorá by zamestnávateľom umožňovala prijať opatrenie povoliť vstup na pracovisko len zaočkovaným zamestnancom. Za predpokladu, ak by napriek tomu zamestnávateľ zamedzil vstup na pracovisko nezaočkovaným zamestnancom, mali by títo nárok na náhradu mzdy, nakoľko sa jedná bezdôvodnú (nelegitímnu) prekážku na strane zamestnávateľa. Zamestnávatelia však túto situáciu môžu riešiť komplexne vnútorným predpisom, ktorým by upravili vstup na pracovisko a priestorov zamestnávateľa; zamedziť vstup len na základe informácie o zaočkovanosti však nepovažujeme za legitímny.

 

 

2. Môže odberateľ požadovať od externých dodávateľov výkon/dodanie služby len zaočkovanými zamestnancami dodávateľa?

Môže, nakoľko vzťah odberateľ a dodávateľ je obchodný vzťah. Pokiaľ sa však už dostávame do roviny dodávateľ ako zamestnávateľ a jeho zamestnanci, tak dodávateľ musí konať v súlade s účinnou právnou úpravou a informáciu o zaočkovaní od zamestnancov musí získať legitímne t.j. na základe súhlasu zamestnanca. Viem si predstaviť situáciu, že dodávateľ ako zamestnávateľ ponúkne nejaký „benefit“ svojim zamestnancom za prácu u odberateľa služby, ktorý to však podmieňuje zaočkovaním (nejde teda o interne stanovené kritériá zamestnávateľom). V danom prípade sa nemôže jednať o diskrimináciu, nakoľko zamestnávateľ ako dodávateľ služieb koná len v rámci požiadavky odberateľa t.j. on neurčuje výhody a nevýhody zaočkovaných a nezaočkovaných zamestnancov. V každom prípade, pri takejto situácii je potrebné postupovať citlivo a v s súlade so zákonom, nakoľko v súčasnej dobe sa môže zákonná úprava zmeniť zo dňa na deň. 

 

Zhrnutie:

 

- súčasne platná právna úprava (pozn. článok bol napísaný dňa 13.08.2021) neposkytuje zamestnávateľom zákonné splnomocnenie na obmedzenie vstupu len nezaočkovaných zamestnancov na pracovisko alebo do priestorov zamestnávateľa; zamestnávateľ musí prijať vnútorný predpis, ktorý bude vstup na pracovisko alebo do priestorov zamestnávateľa upravovať koplexne

- zamestnávateľ nemôže nariadiť povinné očkovanie ani vyžadovať informácie len o zaočkovaní zamestnancov

- ak by zamestnávateľ neumožnil len nezaočkovanému zamestnancovi vstúpiť na pracovisko, tento zamestnanec by mal nárok na náhradu mzdy, nakoľko je to prekážka na strane zamestnávateľa (keďže zamestnávateľ má povinnosť prideľovať prácu aj nezaočkovanému zamestnancovi)

- zamestnávateľ však môže zbierať a spracúvať údaje o zaočkovaných zamestnancoch v prípade, ak k tomu dá zamestnanec súhlas (podľa č. 6 ods. 1 písm. a/ Nariadenia GDPR); v určitých prípadoch aj na základe životne dôležitého záujmu (podľa č. 6 ods. 1 písm. c/ Nariadenia GDPR)

- zamestnávateľ nemôže rozdielne zaobchádzať so zamestnancami na základe akýchkoľvek interne stanovených kritérií napr. prémie/benefity pre zaočkovaných zamestnancov a pod.

 

Podrobnejšie informácie, odpovede na Vaše otázky a vzory dokumentov môžete získať na našom online školení – bližšie informácie TU a videopozvánka TU

 



Čítať viac

Avizované kontroly inšpektorátov práce ohľadom home office

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Minister práce avizoval, že od pondelka t.j. 08.02.2021 bude rezort práce v spolupráci s inšpektorátmi práce kontrolovať dodržiavanie povinnosti zamestnávateľov nariadiť pracovať z domácnosti tým zamestnancom, ktorým to povaha ich práce umožňuje.

 

V zmysle Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 77 zo dňa 5. februára 2021 (ďalej tiež ako „uznesenie“) platí zákaz vychádzania od 8. februára 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do 19. marca 2021 s tým, že  toto obmedzenie sa okrem iného nevzťahuje na cestu do a zo zamestnania zamestnanca, okrem zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorý nemôže vzhľadom na povahu práce vykonávať túto ako prácu z domácnosti a cestu späť, ktorá nemôže byť vykonávaná ako práca z domácnosti a cestu späť.

 

Kontroly inšpektorátov práce budú teda zamerané na to, či zamestnanci nemôžu vykonávať prácu, vzhľadom na jej povahu, z domácnosti.

 

Pre účely takejto kontroly inšpektorátu práce by mal zamestnávateľ vydať písomné rozhodnutie alebo potvrdenie, ktorým špecifikuje, ktorí zamestnanci nemôžu vykonávať prácu z domácnosti resp. ich práca musí byť vykonávaná na pracovisku/prevádzke zamestnávateľa.

 

Písomné rozhodnutie/potvrdenie zamestnávateľa musí obsahovať najmä: 

  • identifikačné údaje zamestnávateľa,
  • identifikačné údaje konkrétnych zamestnancov, ktorí nemôžu pracovať z domácnosti,
  • dôvody, prečo musí byť konkrétny zamestnanec osobne na pracovisku/prevádzke zamestnávateľa,
  • vznik pracovného pomeru a pracovná pozícia zamestnanca, ktorého sa tieto dôvody tákajú,
  • miesto, dátum a podpis zamestnávateľa.

 

Nemožnosť práce z domácnosti, nespája uznesenie s vážnymi prevádzkovými dôvodmi a teda to, že zamestnávateľ nedisponuje technickým vybavením, ktoré by pridelil zamestnancovi na prácu z domácnosti a pod., nemôže byť samo o sebe dôvodom zamietnutia práce z domácnosti.

Naopak ak napr. zamestnanec musí fyzicky nakladať s dokumentmi na pracovisku (vypracovať, vytlačiť, zaslať a pod.), preberať zásielky a pod., toto už je povaha práce, pre ktorú musí byť zamestnanec osobne na pracovisku/prevádzke zamestnávateľa.

 

 



Čítať viac

Postup pri vstupe zamestnanca do priestorov zamestnávateľa od 27.01.2021

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Zamestnávateľ musí od 27.01.2021 okrem iného dodržiavať postup stanovený

- vyhláškou č. 14 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, prijatou dňa 21.01.2021 (ďalej tiež ako „vyhláška“) a 

- uznesením Vlády SR č. 30, prijatého dňa 17.01.2021 (ďalej tiež ako „uznesenie“).

 

Odporúčaný postup pri vstupe zamestnancov na pracoviská a do iných priestorov zamestnávateľa sme zhrnuli do nižšie uvedených bodov.

 

1. Zamestnanec môže od 27.01.2021 cestovať do a zo zamestnania len v prípade ak vzhľadom na povahu práce podľa rozhodnutia zamestnávateľa nie je možné vykonávať prácu z domácnosti (preukazuje sa napr. písomným potvrdením alebo rozhodnutím zamestnávateľa a pod.)

 

2. Zamestnávateľ je povinný na všetky vstupy viditeľne umiestniť oznam o zákaze vstupu a výnimkách zo zákazu vstupu podľa vyhlášky.

 

3. Zamestnanec sa pri vstupe do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa preukazuje najmä dokladom (do ktorého je zamestnávateľ oprávnený nahliadnuť):

- o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 vykonaného v období od 18. januára,

- o tom, že prekonal ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace,

- o tom, že mu bolo diagnostikované ochorenie COVID-19 v období od 2. novembra 2020 do 17. januára 2021,

- o zaočkovaní proti ochoreniu COVD-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní,

- o tom, že zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19,

- a pod.

 

4. Zamestnanec sa pri vstupe do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa môže v prípadoch podľa § 2 ods. 2 písm. f) až j) vyhlášky preukázať aj písomným čestným vyhlásením o tom, že patrí do skupiny populácie, na ktoré sa vzťahuje výnimka z povinnosti preukazovať sa negatívnym antigénovým alebo RT-PCR testom, v ktorom bude zároveň uvedené, že si je vedomý právnych následkov pre prípad, že by sa jej čestné vyhlásenie ukázalo ako nepravdivé.

 

5. V prípade, keď zamestnávateľ zakáže zamestnancovi vstup na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa a zamestnanec nevie preukázať, že spĺňa niektorú z výnimiek podľa § 2 ods. 2 vyhlášky, je toto odopretie vstupu považované za odopretie vstupu z dôvodu, že zamestnanec nespĺňa požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

 
6. Ak sa zamestnanec zúčastní testovania na ochorenie COVID-19 počas pracovnej zmeny, jeho neprítomnosť v práci počas tohto testovania a cesty naň a späť je možné považovať za prekážku v práci v zmysle § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný túto neprítomnosť v práci ospravedlniť ako vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (odberné miesta sú považované za detašované pracovisko zdravotníckeho zariadenia, kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť zdravotníckymi pracovníkmi). Zamestnávateľ je tak povinný poskytnúť zamestnancovi na toto vyšetrenie pracovné voľno s náhradou mzdy (zdroj: Stanovisko Národného inšpektorátu práce zverejnené TU dňa 26.01.2021).
 
 
7. Ak sa zamestnanec na základe vlastného rozhodnutia testovania nezúčastní (a nespĺňa inú z výnimiek), je povinný vzhľadom na podmienky obmedzenia slobody pohybu osôb a podmienky účasti osôb na celoplošnom testovaní na ochorenie COVID-19 dodržať zákaz vychádzania, čo v praxi znamená, že sa nemôže dostaviť na svoje pracovisko. Podľa Zákonníka práce sa táto situácia považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca z dôvodu všeobecného záujmu, a to plnenie občianskej povinnosti v zmysle § 137 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas súvisiaci s výkonom tejto občianskej povinnosti a iných úkonov vo všeobecnom záujme. Ak z kolektívnej zmluvy alebo z dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom nevyplýva inak, zamestnancovi za túto prekážku v práci nepatrí náhrada mzdy (zdroj: Stanovisko Národného inšpektorátu práce zverejnené TU dňa 26.01.2021).
 
 
8. O prekážke v práci je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, na základe čoho zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci. V opačnom prípade neprítomnosť zamestnanca v práci môže zamestnávateľ vyhodnotiť ako neospravedlnenú absenciu (so sankciami vo forme krátenia dovolenky a bez nároku na mzdu resp. náhradu mzdy). Ak sa zamestnávateľ rozhodne vyhodnotiť neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci ako porušenie pracovnej disciplíny, môže to mať pre zamestnanca dôsledky vo forme písomného  upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny až po možnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru (zdroj: Stanovisko Národného inšpektorátu práce zverejnené TU dňa 26.01.2021).

 



Čítať viac

Zmeny v právnej úprave podnikateľov v roku 2021

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Príchod novej vlády v roku 2020 spôsobil aj príchod mnohých zmien v podnikaní. V roku 2021 nás rovnako tak čaká veľa zmien právnej úpravy, ktoré výrazným (veríme, že aj pozitívnym) spôsobom, zasiahnu do podnikateľského života. Tu sú niektoré z nich:  

 

 

Podnikateľské kilečko II.

Druhé Sulíkové kilečko navrhuje 469 opatrení na odstránenie byrokracie a pomoc podnikateľom, z ktorých by Ministerstvo hospodárstva SR chcelo presadiť aspoň 200. Medzi opatreniami sú aj len „kozmetické úpravy“, ale aj také zmeny, ktoré môžu spoločnostiam a podnikateľom výrazným spôsobom ušetriť mnohé výdavky. Vyberáme niektoré z nich:

 

- nižšie pokuty pre malých a stredných podnikateľov a zavedenie inštitútu druhej šance,

- možnosť rozšírenia výpomoci príbuzných aj vo viacosobových spoločnostiach,

- možnosť zamestnania mladých, ktorí dovŕšili 15 rokov (už počas leta a nie až po 31. auguste),

- možnosť podnikania na živnosť od 16 rokov,

- zlúčenie stupňov náročnosti práce,

- povinnosť zadržiavať vratku DPH najviac na štyri mesiace počas vykonávania daňovej alebo inej finančnej kontroly,

- zavedenie možnosti odpočtu daňovej straty za posledných päť rokov bez obmedzenia na jednotlivé roky,

- a mnohé ďalšie

 

Nová právna úprava home office

Práca z domácnosti (domácka práca) bude v minimálne rovnakom rozsahu vykonávaná aj v roku 2021. Vzhľadom na početné otázky a nezrozumiteľné odpovede ohľadom podmienok pri práci z domu ako pracovný čas, monitorovanie zamestnanca, bezpečnosť pri práci, ochrana obchodného tajomstva a osobných údajov, používanie technických zariadení zamestnanca a pod., je nevyhnutné reagovať aj zmenou právnej úpravy. Jedna z nich nás čaká od 01.03.2021 a to novela Zákonníka práce, ktorá zmení najmä:

 

- charakteristiku domáckej práce (možnosť vykonávania práce z časti na pracovisku zamestnávateľa a z časti z domácnosti zamestnanca)

- definíciu pojmu domácnosti

- základné náležitosti dohody o práci z domácnosti

- rozsah práce z domácnosti

- podmienky pracovného času

- náklady zamestnanca, ktorý používa vlastné vybavenie

- zákazu znevýhodňovania zamestnancov

- atď.

 

Podnikateľom a spoločnostiam odporúčame prijať, pokiaľ majú prijatý tak zmeniť, vnútorný predpis o povinnostiach pri práci z domácnosti tzv. home office a to nie len z pohľadu pracovného práva, ale aj ochrany obchodného tajomstva, GDPR, BOZP a pod.

 

Zmeny v Zákonníku práce

Od 01.01.2021 došlo najmä k zmene minimálne mzdy a mzdového nároku pri práci v sobotu, nedeľu, nočnej práci a pod. Suma mesačnej minimálne mzdy na rok 2021 je 623 eur a minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom je 3,580 eura.

Podstatnou zmenou od 01.01.2021 je aj forma odmeňovania pri práci v sobotu, nedeľu, nočnej práci atď. Kým ešte v roku 2020 to bolo určené percentuálne (napr. zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu), od roku 2021 to máme stanovené konkrétnou sumou a to (§ 122a a nasl. Zákonníka práce):

- zamestnancovi patrí za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura,

- zamestnancovi patrí za prácu v nedeľu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 3,58 eura,

- zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,43 eura, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura,

- atď.

 

Okrem uvedeného sa v roku 2021 zmení aj:

- možnosť zamestnanca vybrať si medzi  stravovacími poukážkami a finančným príspevkom na stravovanie,

- možnosť dočasného pridelenia zamestnancov medzi materskými spoločnosťami a ich dcérami,

- reprezentatívnosť ako kritérium pri pôsobení zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa,

- atď.

 

Podnikateľom a spoločnostiam odporúčame prijať, pokiaľ majú prijatý tak zmeniť, vnútorný predpis v oblasti odmeňovania zamestnancov alebo „dodatkovať“ pracovné zmluvy zamestnancov.

 

Zmeny v trestnej zodpovednosti podnikateľov

(zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb)

Trestnoprávnu zodpovednosť podnikateľov a spoločností upravuje zákon č. 91/2016 Z.z., pričom jej účelom je potrestanie podnikateľov a spoločností (konkrétne štatutárny orgán; člen štatutárneho orgánu právnickej osoby; osobu, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať; toho, kto vykonáva kontrolnú činnosť atď.) prostredníctvom noriem trestného práva, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou k spáchaniu trestného činu. V rámci predmetného zákona došlo od 01.01.2021 k viacerým zmenám ako napr. zavedenie inštitútu „ochranného opatrenia“, zhabanie časti majetku, úpravy niektorých trestných činov, a pod.

Podnikateľom a spoločnostiam odporúčame k 01.01.2021 prijať, pokiaľ majú prijatý tak zmeniť, vnútorný predpis o trestnej zodpovednosti osôb, konajúcich v mene spoločnosti.

 

Zmeny v obchodnom zákonníku

 
O novele Obchodného zákonníka a nových povinnostiach a obmedzeniach sme písali už TU (článok s názvom „Nové obmedzenia pre podnikateľov od 01.10.2020“). Novela Obchodného zákonníka zaviazala spoločnosti a podnikateľov vykonaním zmien v Obchodnom registri už v roku 2020, avšak pri niektorých povinných zápisoch v spoločnostiach ako napr. zápis rodného čísla, čísla občianskeho preukazu alebo pasu je posledným možným termínom dátum 30.9.2021.

Podnikateľom a spoločnostiam odporúčame nenechávať vykonanie potrebných zmien v Obchodnom registri na poslednú chvíľu; naviac k vykonaniu väčšiny nových povinností uplynula lehota už v roku 2020.  

 

Dočasná ochrana životaschopných podnikov od roku 2021

Od 01.01.2021 je účinný zákon č 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach, ktorý upravuje  dočasnú ochranu podnikateľov vo finančných ťažkostiach. Nová právna úprava má podnikateľom a spoločnostiam umožniť pokračovať v podnikaní, pričom má najmä

- zabrániť strate pracovných miest,

- strate know-how podniku,

- priniesť vyššiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov,

- a pod.

Podľa dôvodovej správy k zákonu bolo cieľom návrhu zákona poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v prevádzkovaní podniku podľa vzoru dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 62/2020 Z. z. Tento právny inštitút je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a pod. O poskytnutie dočasnej ochrany v zmysle návrhu zákona bude oprávnený žiadať podnikateľ prevádzkujúci podnik so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky. V súvislosti so zavedením tohto inštitútu sa vytvárajú interaktívne elektronické formuláre, ktoré svojou štruktúrou vychádzajú z už existujúcich formulárov pre dočasnú ochranu podľa zákona č. 62/2020 Z. z. Pre podnikateľa pod dočasnou ochranou sa zavádza možnosť úverového financovania na účel zachovania prevádzky podniku. Podľa návrhu zákona sa dočasná ochrana po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytne na obdobie troch mesiacov od jej poskytnutia (t. j. odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tejto informácie v Obchodnom vestníku), pričom podnikateľovi pod dočasnou ochranou sa umožňuje podať žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany na ďalšie tri mesiace (celú dôvodovú správa môžete prečítať tu).

 

 

Prihlásiť sa na bezplatný webinár „Zmeny v právnej úprave podnikateľov v roku 2021“ môžete TU

 

Viac o zmenách právnej úpravy a jej zavedenia do podnikateľskej praxe sa dozviete v našich školeniach TU

 



Čítať viac

Postup zamestnávateľa pri vstupe zamestnancov do prevádzky po celoplošnom testovaní

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Vzhľadom na akútnosť situácie(ne)prijatie zrozumiteľných opatrení pre zamestnávateľov poskytujeme právny názor na postup pri vstupe zamestnancov do prevádzky po celoplošnom testovaní.

 

 

Z doteraz prijatých usmernení/opatrení/vyhlášok podľa nášho názoru vyplýva:

 

Zamestnávateľ môže vyžadovať pred vstupom na pracovisko/areálu preukázanie sa negatívnym testom - vyplýva to z Uznesenia vlády SR č. 693 z 28. októbra 2020, ktorým bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Zákaz vychádzania teda neplatí pre osoby, ktoré sa:

  • preukážu potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu vykonaným od 29. októbra 2020 do 1. novembra 2020 alebo certifikátom vydaným Ministerstvom zdravotníctva SR s negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 vykonaným od 29. októbra 2020 do 1. novembra 2020 subjektom podieľajúcim sa na celoplošnom testovaní „Spoločná zodpovednosť“,
  • preukážu potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu vykonaným počas trvania zákazu podľa tohto uznesenia.
 
Zamestnávateľ môže vyžadovať pred vstupom na pracovisko/areálu preukázanie sa negatívnym testom aj na základe zákona č. 124/2006 Z.z. pri vykonávaní všeobecných zásad prevencie a taktiež v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napr. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z.: Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zisťovať nebezpečenstvá a ohrozenia, posudzovať riziko a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami.
 
 
Z pohľadu zákonnosti spracúvania tejto osobitnej kategórie osobných údajov zamestnancov (výsledok testovania) máme za to, že právnym základom je čl. 9 ods. 2 písm. b) v spojitosti s písm. h) Nariadenia GDPR a § 16 ods. 2 písm. b) v spojitosti s písm. h) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, o čom je nevyhnutné vykonať informačnú povinnosť vo vzťahu k zamestnancom. 

 

Čo sa týka zamestnancov, ktorý sa na pracovisko nedostavia resp. odmietnu a preukázať výsledkom testovania, zamestnávateľ môže postupovať v zmysle § 141 ods. 3 Zákonníka práce:

- pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,

- alebo pracovné voľno s náhradou mzdy, ktoré si zamestnanec odpracuje,

prípadne môže nariadiť dovolenku (to však len v prípade ako zamestnanec súhlasí, aj konkludentne, so skrátením lehoty oznámenia 7 dní vopred a 2 dni vopred pri čerpaní dovolenky z prechádzajúceho roka podľa § 250b ods. 4 Zákonníka práce).


V prípade ak zamestnávateľ pracovné voľno zamestnancovi neposkytne alebo nemá nárok dovolenku, zamestnanec má absenciu. Čo sa týka vyvodzovania zodpovednosti za absencie, neodporúčame okamžité skončenie pracovného pomeru, máme za to že súd by ho vzhľadom na núdzový stav a slobodné rozhodnutie o testovaní, označil okamžité skončenie za neplatné. 

 

Čo sa týka prípadnej diskriminácie t.j. rozhodnutia zamestnávateľa komu nariadi dovolenku, komu dá absenciu, komu pracovné voľno, postupovať možno systematicky napr. najskôr zistiť možnosti dovolenky t.j. či daný zamestnanec má nárok na dovolenku a či súhlasí, aj konkludentne, so skrátením lehoty oznámenia vopred. Nasledovne tým, ktorí nespĺňajú kritéria nariadenia dovolenky, a vopred sa ospravedlnia neprítomnosti v práci kvôli pozitívnemu testu, alebo rozporu testovania s ich presvedčením/vierou a pod., môže dať zamestnávateľ pracovné voľno s náhradou alebo bez náhrady mzdy a tým, ktorí vôbec neoznámia svoju neúčasť môže zamestnávateľ udeliť absenciu. Určenie zamestnávateľa ohľadom vyššie uvedenej systematiky je na jeho rozhodnutí, avšak v zmysle vylúčenia diskriminácie, odporúčame vopred stanoviť pravidlá/systematiku, ktorú aj preukázateľne zdokumentuje.

 

Dodávame, že názory uvedené v tomto stanovisku sú účinné k prijatým opatreniam, uzneseniam a vyhláškam ku dňu 30.10.2020 k 07:00 hod.

 

Aktualizácia k 02.11.2020, 07:00 hod.

 

Dňa 30.10.2020 o 18:50 hod. bola zverejnená vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 16, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa. Táto nová vyhláška je teda ďalším právnym základom k spracúvaniu osobných údajov.

 

Touto vyhláškou boli pridané okrem vyššie uvedených výnimiek zákazu vstupu zamestnancom na pracoviská a do iných priestorov zamestnávateľa z dôvodu ochrany života a zdravia aj tieto výnimky (zákaz sa nevzťahuje ani na): 

  • osobu pôsobiacu v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky a osobu v štátnozamestnaneckom pomere, osobu vykonávajúcu prácu vo verejnom záujme a príslušníka záchranných a bezpečnostných zborov alebo ozbrojených zborov plniacich úlohy na úseku krízového riadenia, krízových situácií, mimoriadnych udalostí, stavov tiesne, bezpečnostného manažmentu, ochrany kritickej infraštruktúry, ochrany verejného poriadku a obrany štátu, ktorý sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu vykonaným od 28.októbra 2020 do 30. októbra 2020 alebo certifikátom vydaným Ministerstvom zdravotníctva SR s negatívnym výsledkom antigénového testu na ochorenie COVID-19 vykonaným od 28. októbra 2020 do 30. októbra 2020 subjektom podieľajúcim sa na celoplošnom testovaní „Spoločná zodpovednosť“,
  • osobu, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 a má o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, osobu, ktorá sa preukáže, že jej bolo diagnostikované ochorenie COVID-19 v období od 1. augusta 2020 do 15.októbra 2020,
  • dieťa do desiatich rokov veku,
  • osobu, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19,
  • osobu, ktorej bolo diagnostikované stredne ťažké alebo ťažké mentálne postihnutie,
  • osobu dispenzarizovanú so závažnou poruchou autistického spektra,
  • osobu dispenzarizovanú pre ťažký, vrodený alebo získaný imunodeficit,
  • onkologických pacientov po chemoterapii alebo transplantácii, ktorí majú leukopéniu alebo osoby s onkologickou liečbou alebo inou liečbou ovplyvňujúcou imunitný systém (napr. biologickou liečbou) zdôvodu rizika z omeškania pravidelného podania liečby, rádioterapie alebo inej plánovanej liečby napr. onkológom, hematológom alebo rádiológom plánovanej liečby,
  • osobu, ktorá má v čase celoplošného testovania antigénovými testami na ochorenie COVID-19 v období od 31. októbra 2020 do 1. novembra 2020 nariadenú izoláciu vdomácom prostredí regionálnym úradom verejného zdravotníctva alebo nariadenú pracovnú neschopnosť z dôvodu karantény svojím všeobecným lekárom pre dospelých alebo všeobecným lekárom pre deti adoras.

 

Za účelom overenia, že sa na zamestnanca nevzťahuje zákaz vstupu je zamestnávateľ oprávnený požadovať od zamestnanca vstupujúceho na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje niektorú z vyššie uvedených výnimiek; do tohto dokladu je zamestnávateľ oprávnený nahliadnuť.

 

V prípade, keď zamestnávateľ zakáže zamestnancovi vstup na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa, pričom zamestnanec nevie preukázať, že spĺňa niektorú z výnimiek, je toto odopretie vstupu považované za odopretie vstupu z dôvodu, že zamestnanec nespĺňa požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

 

 



Čítať viac

Nové obmedzenia pre podnikateľov od 01.10.2020

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Od 01.10.2020 (novela Obchodného zákonníka - zákon č. 390/2019 Z. z.) platia pre podnikateľov nové obmedzenia. Týka sa to však len podnikateľov, ktorí budú vedení ako povinní v Registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie; jednoducho povedané tých podnikateľov, voči ktorým je vedené exekučné konanie.

 

Každý podnikateľ, ktorý je vedený v Registri poverení na vykonanie exekúcie nebude môcť:

  • založiť s.r.o. ako spoločník;
  • previesť svoj obchodný podiel v s.r.o. na iného spoločníka alebo inú osobu;
  • nadobudnúť obchodný podiel v s.r.o.;
  • byť zapísaný ako konateľ v s.r.o.

 

Jednoducho povedané, ten voči ktorému bude vedená exekúcia:

  • nemôže začať podnikať a založiť si spoločnosť
  • nemôže previesť obchodný podiel
  • nemôže obchodný podiel nadobudnúť
  • nemôže sa stať konateľom spoločnosti

 

Predmetná novela Obchodného zákonníka zmenila ďaleko viac oblastí ako napr.

Likvidáciu obchodných spoločností

Ukladanie účtovnej závierky 

Úradne overený súhlas vlastníka nehnuteľnosti

Obchodný register už len elektronicky

a pod.

 



Čítať viac

Opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia

Autor: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o.

Vláda SR v lete 2020 schválila 114 opatrení, ktorými sa má zlepšiť a zjednodušiť podnikateľské prostredie a zároveň znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov. Okrem týchto prijatých opatrení bolo zo strany Ministerstva hospodárstva SR prisľúbené prijatie aj druhého takéhoto veľkého balíka opatrení a to v období jesene 2020.

Nižšie sme Vám zosumarizovali najdôležitejšie opatrenia do 4 oblastí podnikania:

Pracovné právo

- úprava povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pre prácu z domu (tzv. home office) v oblasti evidencie pracovného času a ďalších osobitostí (návrh legislatívnej úpravy do 31.10.2020)

- možnosť zamestnanca vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu (návrh legislatívnej úpravy do 31.10.2020)

- nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov poskytovateľa tejto práce alebo služby (návrh legislatívnej úpravy do 31.10.2020)

- úprava podmienok pri dočasnom prideľovaní zamestnancov medzi dcérskymi a materskými

spoločnosťami (návrh legislatívnej úpravy do 31.10.2020)

- zohľadnenie kritéria reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov (návrh legislatívnej úpravy do 31.10.2020)

Predaj tovaru a služieb

-  zrušenie povinnosti mať v maloobchodných prevádzkach a v prevádzkach spoločného stravovania reklamačný poriadok

- úprava lehoty na reklamáciu:  lehota na reklamáciu začína plynúť až keď predajca prevzal reklamovaný výrobok

- po zistení „drobných nedostatkov“ Slovenská obchodná inšpekcia nepristúpi k sankcii, ale stanoví lehotu na odstránenie nedostatkov

- zjednodušenie legislatívy upravujúcej živnostenské podnikanie (návrh legislatívnej úpravy do 31.10.2020)

- zavedenie možnosti prerušiť živnosť na 1 mesiac (návrh legislatívnej úpravy do 31.10.2020)

BOZP

- zrušenie povinnosti vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť v mikropodnikoch a v podnikoch, ktoré vykonávajú činnosť v „nerizikových“ odvetviach

- zúženie povinnosti zamestnávateľa aktualizovať a vyhodnocovať smernicu BOZP tak, že sa bude vyžadovať len pri zmene skutočností

- zmena oprávnenia inšpektora práce v nariadení odstránenia zistených nedostatkov z „ihneď“ na primeranú lehotu s možnosťou predĺženia

- úprava povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pre prácu z domu (tzv. home office) v oblasti BOZP, požiarnej ochrany a ergonómie na pracovisku (návrh legislatívnej úpravy do 31.12.2020)

- zrušenie povinnosti opätovného oboznamovania referentských vodičov s predpismi BOZP a povinnosť absolvovať skúšobnú jazdu so zamestnancom pred pridelením firemného vozidla (návrh legislatívnej úpravy do 31.10.2020)

- zrušenie povinnosti zamestnávateľov vypracovať prevádzkové poriadky pre tie prevádzky, v ktorých zamestnanci vykonávajú prácu v prvej kategórii

- zníženie frekvencie posudzovania zdravotného rizika na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie z 18 na 24 mesiacov

Dane a účtovníctvo

- zákony, ktoré upravujú dane a odvody, budú novelizované s účinnosťou k 1.1. t.j. jedenkrát do roka

- zdvojnásobenie lehoty na predloženie dokumentácie požadovanej správcom daní

- reálna spotreba pohonných hmôt bude daňovým nákladom, so započítaním technický preukaz + 20 %

- zvýšenie parametrov pre povinný audit: obrat (zo 4 mil. EUR na 8 mil. EUR), počet zamestnancov (z 30 na 50) a majetok (z 2 mil. EUR na 4 mil. EUR), zavedie sa kalendár

- zrušenie povinnosti mať nalepené pri pokladnici ako vyzerá bloček (e-kasa)

- zrušenie pokuty za mechanické poškodenie a pravopisné chyby bločka, ak naďalej spĺňa všetky náležitosti (prijať metodický pokyn do 31.12.2020)

- povinnosť finančnej správy oznamovať daňovníkom fyzickým osobám výšku preddavku na daň z príjmu (návrh legislatívnej úpravy do 31.12.2020)

 

Kompletný zoznam opatrení z rezortu Ministerstva hospodárstva SR si môžete

Stiahnuť TU



Čítať viac


Odborný garant


Pozrieť referencie

Individuálna konzultácia

JUDr. Jozef Lukajka, PhD.

Viac o konzultantovi Dohodnúť termín

© 2020-2022 zodpovednypodnikatel.sk všetky práva vyhradené | o tento portál sa stará zodpovednypodnikatel.sk