Dokumentácia k vzniku zamestnaneckej rady
Zamestnávateľ je povinný umožniť voľby a vznik pôsobnosti zamestnaneckej rady. Zamestnanecká rada je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa, pričom podľa Zákonníka práce má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu (ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania neupravuje kolektívna zmluva). Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. U zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník (práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady).
Žiadosť o uskutočnenie volieb: Zamestnanci podajú písomnú žiadosť o uskutočnenie volieb do zamestnaneckej rady. Zamestnávateľ je povinný umožniť uskutočnenie volieb do zamestnaneckej rady, ak o to zamestnávateľa písomne požiada aspoň 10 % zamestnancov. Počet členov zamestnaneckej rady závidí od počtu zamestnancov daného zamestnávateľa. Zamestnanecká rada u zamestnávateľa, ktorý má
- od 50 do 100 zamestnancov, má najmenej 3 členov,
- od 101 do 500 zamestnancov, na každých 100 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena,
- od 501 do 1 000 zamestnancov, má najmenej jedného ďalšieho člena,
- od 1 001 a viac zamestnancov, na každých 1 000 zamestnancov má najmenej jedného ďalšieho člena.
Kandidátna listina: Zoznam obsahuje mená kandidátov za členov zamestnaneckej rady. Právo byť volený za člena zamestnaneckej rady alebo za zamestnaneckého dôverníka má každý zamestnanec zamestnávateľa starší ako 18 rokov, ktorý je bezúhonný, nie je blízkou osobou zamestnávateľa a pracuje u zamestnávateľa najmenej tri mesiace. Kandidátnu listinu resp. zoznam kandidátov navrhne najmenej 10 % zamestnancov.
Prezenčná listina: Právo voliť členov zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa pracujú najmenej tri mesiace. Člen zamestnaneckej rady je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním na základe kandidátnej listiny, ktorú navrhne najmenej 10 % zamestnancov. Voľby sú platné, ak sa na hlasovaní zúčastní najmenej 30 % všetkých zamestnancov, ktorí majú právo voliť členov zamestnaneckej rady. Členmi zamestnaneckej rady sa stávajú tí kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov. Počet členov zamestnaneckej rady určí vopred volebný výbor po dohode so zamestnávateľom. Ak nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnávateľ umožní ďalšie kolo volieb do troch týždňov. Ak ani po vykonaní opakovanej voľby nebude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady, zamestnanecká rada sa neustanoví. Nové voľby do zamestnaneckej rady sa uskutočnia až po uplynutí 12 mesiacov od konania opakovanej voľby.
Volebný protokol o výsledku: Prvé voľby členov zamestnaneckej rady u zamestnávateľa organizuje volebný výbor zložený najmenej z troch zamestnancov a najviac zo siedmich zamestnancov, ktorí podpísali žiadosť o vytvorenie zamestnaneckej rady. Počet členov volebného výboru určí zamestnávateľ v závislosti od počtu zamestnancov a vnútornej štruktúry zamestnávateľa. Ďalšie voľby organizuje zamestnanecká rada. Náklady na úhradu volieb zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka hradí zamestnávateľ. Volebné obdobie zamestnaneckej rady je štvorročné.
Zamestnanecká rada zaniká
- uplynutím volebného obdobia (uplynutím štvorročného obdobia),
- odstúpením zamestnaneckej rady, ak odstúpenie bolo prijaté na zhromaždení zamestnancov,
- odvolaním zamestnaneckej rady nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov,
- poklesom počtu zamestnancov u zamestnávateľa na menej ako 50.
Členstvo v zamestnaneckej rade zaniká
- skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom,
- vzdaním sa členstva v zamestnaneckej rade,
- odvolaním z funkcie člena zamestnaneckej rady nadpolovičnou väčšinou zamestnancov, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov.
Správny postup vzniku zamestnaneckej rady:
- zamestnávateľ zamestnáva najmenej 50 zamestnancov
- zamestnanci (aspoň 10% zamestnancov) písomne požiadajú o uskutočnenie volieb
- zamestnanci alebo odborový orgán navrhnú kandidátnu listinu
- na voľbách sa zúčastní najmenej 30% všetkých zamestnancov
- členovia sú volení priamou voľbou s tajným hlasovaním na základe kandidátnej listiny
- volia len oprávnení zamestnanci (pracovali u zamestnávateľa najmenej 3 mesiace)
- bude zvolený potrebný počet členov zamestnaneckej rady
- budú zvolení kandidáti, ktorí spĺňali predpoklady
- zvolení kandidáti získali najväčší počet hlasov
Základné informácie k zástupcom zamestnacov:
Zamestnávateľ je povinný umožniť voľbu zástupcov zamestnancov, ktorý presadzujú záujmy zamestnancov. Zamestnanci sa zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka (§ 229 ods. 1 ZP).
Odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok zúčastňuje (§ 229 ods. 4 ZP)
a) spolurozhodovaním,
b) prerokovaním,
c) právom na informácie,
d) kontrolnou činnosťou.
a) Spolurozhodovanie – kedy je potrebný súhlas alebo dohoda
Zákonník práce stanovuje prípady, kedy sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže konať samostatne t.j. nepotrebuje súhlas ani dohodu. Zamestnávateľ nemôže konať samostatne, ak Zákonník práce stanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto dohodu nemožno nahradiť ani dohodou so samotným zamestnancom (§ 12 ZP). Ak zástupcovia zamestnancov neudelili predpísaný súhlas alebo úkon nebol urobený predpísanou formou, tento právny úkon je neplatný len ak to výslovne ustanovuje Zákonník prace alebo osobitný predpis (§ 17 ZP).
Súhlas zástupcov zamestnancov sa vyžaduje v prípadoch:
- pracovný poriadok, inak je neplatný (§ 84 ZP)
- práci nadčas pri rizikových prácach (§ 97 ZP)
- určenie plánu dovoleniek (§ 111 ZP)
- výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru člena zástupcov zamestnancov (§ 240 ZP)
Dohoda so zástupcami zamestnancov sa vyžaduje v prípadoch:
- vydanie pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (§ 39 ZP)
- nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času; dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa pre obdobie do 12 mesiacov (§ 87 ZP)
- konto pracovného času, dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa (§ 87a ZP)
- pružný pracovný čas (§ 88 ZP)
- začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien (§ 90 ZP)
- prestávky v práci (§ 91 ZP)
- náhrada za stratu času (§ 96b ZP)
- určenie rozsahu a podmienok práce nadčas (§ 97 ZP)
- výkon práce nadčas v priemere osem hodín týždenne po dobu najviac 12 mesiacov (§ 97 ZP)
- nariadenie práce nadčas do 250 hod zamestnancovi v zdravotníckom povolaní (§ 97 ZP)
- hromadné čerpanie dovolenky (§ 111 ZP)
- normovanie práce (§ 133 ZP)
- vážne prevádzkové dôvody; dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa (§ 142 ZP)
b) Prerokovanie
V prípadoch keď u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže konať samostatne t.j. bez potreby prerokovania (§ 12 ZP). Právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis (§ 17 ZP).
Ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ je s nimi povinný prerokovať:
- opatrenia pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov napr. pri predaji podniku (§ 29 ZP)
- zavedenie kontrolného mechanizmu/monitoring zamestnancov (§ 13 ZP)
- dôvod preradenia zamestnanca na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať (§ 55 ZP)
- hromadné prepúšťanie (§ 73)
- výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, inak neplatné (§ 74 ZP)
- rovnomerné rozvrhnutie pracovného času (§ 86 ZP)
- nariadenie práce v dňoch pracovného pokoja (§ 94 ZP)
- organizácia práce v noci (§ 98 ZP)
- čerpanie dovolenky (§ 111 ZP)
- prerušenie výkonu práce zamestnanca pri podozrení zo závažného porušenia pracovnej disciplíny (§ 141a ZP)
- rozhodnutie o neospravedlnenom zameškaní práce (§ 144a ZP)
- stravovanie zamestnancov (§ 152 ZP)
- podmienky poskytnutia príspevku na športovú činnosť dieťaťa (§ 152b ZP)
- vzdelávanie zamestnancov (§ 153 ZP)
- podmienky zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím (§ 159 ZP)
- vymáhanie náhrady škody od zamestnanca (§ 191 ZP)
- rozsah zodpovednosti pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania (§ 198 ZP)
- zamestnanosť, sociálna politika, organizácia práce, organizačné zmeny, predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov (§ 237 ZP)
c) Právo na informácie
Informovanie je poskytnutie údajov zamestnávateľom zástupcom zamestnancov s cieľom oboznámenia sa s obsahom informácie. Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase zástupcov zamestnancov o svojej hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji jeho činnosti. Zamestnávateľ môže odmietnuť poskytnúť informácie, ktoré by mohli poškodiť zamestnávateľa, alebo môže vyžadovať, aby sa tieto informácie považovali za dôverné (§ 238 ZP).
Zamestnávateľ informuje zástupcov zamestnancov najmä:
- o platobnej neschopnosti do desiatich dní od jej vzniku (§ 22 ZP)
- o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov napr. pri predaji podniku (§ 29 ZP)
- správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch (§ 47 ZP)
- o pracovných miestach na neurčitý čas pri zamestnancoch v pracovnom pomere na určitú dobu (§ 48 ZP)
- o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas (§ 49 ZP)
- o dočasnom pridelení zamestnanca (§ 58 ZP)
- o hromadnom prepúšťaní (§ 73 ZP)
- o pravidelnej nočnej práci (§ 98 ZP)
d) Kontrolná činnosť
Zástupcovia zamestnancov kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy (§ 239 ZP); sú oprávnení najmä
- vstupovať na pracoviská zamestnávateľa,
- vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,
- podávať návrhy na zlepšovanie pracovných podmienok,
- vyžadovať od zamestnávateľa, aby dal pokyn na odstránenie zistených nedostatkov,
- navrhovať vhodné opatrenia voči vedúcim zamestnancom, ktorí porušujú pracovnoprávne predpisy,
- vyžadovať informácie o opatreniach, ktoré boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly
U zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia, má odborový orgán právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 149 ZP); má právo najmä
- kontrolovať, ako zamestnávateľ plní svoje povinnosti v starostlivosti o BOZP
- kontrolovať, či zamestnávateľ riadne vyšetruje príčiny pracovných úrazov
- požadovať od zamestnávateľa odstránenie nedostatkov v prevádzke
- upozorniť zamestnávateľa na prácu nadčas a nočnú prácu, ktorá by ohrozovala BOZP
- zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach BOZP