Dohoda o hmotnej zodpovednosti

Dohoda o hmotnej zodpovednosti

Ak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec prevezme zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, zodpovedá za vzniknutý schodok resp. škodu, ktorá zamestnávateľovi po vyúčtovaní resp. inventarizácii vznikla. Zamestnanec je v tomto prípade povinný nahradiť schodok v plnej sume. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ (§ 191 Zákonníka práce).

Hlavička dohody a bod 1.1.:

Do hlavičky dohody je potrebné doplniť identifikačné údaje oboch strán pracovnoprávneho pomeru t.j. zamestnávateľa a zamestnanca, a do bodu 1. deň podpisu pracovnej zmluvy a pracovnú pozíciu.

Bod 1.2.:

V predmetnom bode je potrebné doplniť dátum od kedy je dohoda účinná t.j. od kedy bude zamestnanec zodpovedať za prípadný schodok.

Bod 2.1.:

Tento bod stanovuje inventárny zoznam ako neoddeliteľnú súčasť dohody. Na začiatku pracovného pomeru, resp. pri uzatváraní dohody o hmotnej zodpovednosti je potrebné takto určiť východiskový stav inventarizáciou. V tomto čase je teda potrebné zistiť aktuálny stav hodnôt zverených na obeh a obrat v danom okamihu. V prípade ak by nebol spísaný takýto inventárny zoznam s hodnotami resp. predmetmi, nebolo by možné pri zániku dohody určiť schodok za ktorý zamestnanec zodpovedá. V praxi sa často stáva, že zamestnávateľ a zamestnanec uzavrú dohodu o hmotnej zodpovednosti, avšak nespíšu inventárny zoznam resp. nevykonajú inventarizáciu. V takom prípade potom zamestnávateľ nemôže byť úspešný pri vymáhaní škody na základe zodpovednosti za schodok, keďže schodok nie je možné v nadväznosti na konkrétneho zamestnanca vyčísliť.   

Článok III.:

Článok stanovuje povinnosti zamestnanca pri starostlivosti o hodnoty resp. predmety. Zamestnancovi sa stanovuje, aby bezodkladne písomne upozornil zamestnávateľa na akékoľvek zistené nedostatky. Táto povinnosť je stanovená vzhľadom na zaužívanú prax zamestnancov, ktorý sa snažia exkulpovať resp. vyviniť  zo zodpovednosti za schodok z dôvodu, že zamestnávateľ nevytvoril vhodné pracovné podmienky na ochranu zverených hodnôt resp. predmetov.

Článok IV.:

Článok stanovuje zodpovednosť za schodok. Schodok je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt resp. predmetov, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a medzi údajmi, ktoré vyplývajú z účtovnej evidencie zamestnávateľa, kde dochádza k stavu, že skutočný (reálny stav) hodnôt je nižší, než je stav podľa účtovnej evidencie. Z tohto dôvodu je potrebné pri vzniku dohody presne špecifikovať zverené hodnoty resp. vykonať inventarizáciu tak ako je to uvedené v komentári k bodu 2.1. dohody.

Samotný pojem schodok na zverených hodnotách v sebe zahŕňa rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a medzi údajmi, ktoré vyplývajú z účtovnej evidencie zamestnávateľa, kde dochádza k stavu, že skutočný (reálny stav) hodnôt je nižší, než je stav podľa účtovnej evidencie. Pokiaľ zamestnávateľ nevykoná inventarizáciu na začiatku vzniku pracovného pomeru, resp. na začiatku zverenia hodnôt zadávateľovi, nie je možné aby preukázateľne vyčíslil schodok na zverených hodnotách. Inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti (§ 29 zákona o účtovníctve). Inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru (§ 184 Zákonníka práce).

Článok V.:

Článok stanovuje spôsoby zániku dohody. Okrem zániku dňom skončenia pracovného pomeru alebo uzavretím písomnej dohody o jej zániku, dohoda zaniká aj odstúpením. Zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne (§ 183 Zákonníka práce).

Je potrebné rozlišovať medzi predmetmi slúžiacimi na predaj resp. obeh alebo obrat ako je napr. tovar, ceniny a pod. a predmetmi určenými na výkon pracovnej činnosti zamestnanca. Ak zamestnanec prevzal predmety (resp. mu boli zverené) slúžiace na predaj resp. obeh alebo obrat ako je napr. tovar, ceniny a pod., uzatvára sa dohoda o hmotnej zodpovednosti, pri ktorej zamestnanec zodpovedá za schodok. Ak zamestnávateľ v takomto prípade disponuje len písomným potvrdením o prevzatí vecí, nepostupoval správne a v prípadnom súdnom spore nebude úspešný.

Ak sa zamestnanec nedohodne so zamestnávateľom o spôsobe náhrady škody, zamestnávateľ sa môže obrátiť na súd. Pre úspešné podanie žaloby o náhradu škody vyplývajúcej zo zodpovednosti zamestnanca za schodok je potrebné, aby boli súčasne splnené nasledovné predpoklady:

- platná písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti,

- vykonaná inventarizácia pri uzatvorení dohody a pri jej zániku alebo vyúčtovaní,

- škoda vo forme schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie,

- zavinenie zamestnanca (ktoré sa v tomto prípade predpokladá),

- existencia pracovného pomeru,

- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

Zamestnávateľ v prípade hmotnej zodpovednosti nemusí zavinenie zamestnanca preukazovať, práve naopak, zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti len ak sa vyviní (exkulpuje), resp. preukáže svoju nevinu. Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti najmä ak:

- zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi vhodné pracovné podmienky na ochranu zverených hodnôt resp. predmetov (napr. podľa pokynov zamestnávateľa používali zverené predmety aj iní zamestnanci, ktorí dohodu uzavretú nemali, zamestnávateľ neurčil priestor a spôsob úschovy zverených predmetov a pod.)

- škoda bola spôsobená konaním tretích osôb

- ku škode došlo náhodnou udalosťou, ktorá sa nedal ovplyvniť (živelná udalosť, požiar, povodeň)